Európska komisia predstavila v uplynulom týždni viacero návrhov, ktoré by mali vniesť do dodávateľsko-odberateľských vzťahov v mliekarenskom sektore väčšiu rovnováhu a zabezpečiť jeho efektívnejšie fungovanie.
Plánované opatrenia vznikli ako reakcia na krízu na trhu s mliekom, a zároveň majú tlmiť negatívny dopad postupného rušenia mliečnych kvót. „Tieto návrhy vyjadrujú náš zámer poučiť sa z minuloročnej krízy na trhu s mliekom,“ vyhlásil Dacian Ciolos, komisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. O aké návrhy konkrétne ide? Prvým z nich je uvoľnenie normálnych pravidiel hospodárskej súťaže: podľa plánu EK by sa mohli producenti mlieka združovať do veľkých organizácií, ktoré by mali pri rokovaniach so spracovateľmi silnejší hlas. Organizácia producentov by mohla kontrolovať až 33 percent produkcie daného štátu alebo 3,5 percenta produkcie v rámci celej únie. Európska komisia si od tohto opatrenia sľubuje zlepšenie vyjednávacej pozície prvovýrobcov, vďaka ktorej by sa im podarilo dosiahnuť vyššie výkupné ceny. Ďalším návrhom je zavedenie nepovinných písomných zmlúv medzi výrobcami a spracovateľmi mlieka, ktoré by sa uzatvárali v predstihu a obsahovali by detaily o cene, čase a objeme dodávavok, ako aj o dĺžke trvania zmluvy. Členské štáty môžu na svojom území uzatvorenie týchto zmlúv zaviesť ako povinnosť. Tretí návrh spočíva v nastavení špecifických pravidiel pre medziodborové organizácie pokrývajúce všetky časti reťazca. Podľa komisie by tieto organizácie mohli hrať dôležitú úlohu v oblasti výskumu, zlepšovania kvality a propagácie mlieka, no i v prípade rozširovania dobrej praxe v metódach produkcie a spracovania mlieka. Európska komisia okrem toho volá po pravidelnom zbere informácií o objemoch dodaného surového mlieka, aby sa dala ľahšie sledovať produkcia i celková situácia na trhu. Návrhy vychádzajú z odporúčaní Skupiny na vysokej úrovni pre mlieko, ktorá bola vytvorená po vlaňajšej kríze. Táto skupina za najzávažnejšie problémy európskeho trhu s mliekom určila nerovnováhu v dodávateľskom reťazci, stúpajúcu koncentráciu na strane spracovateľov, oproti ktorým stojí množstvo nejednotných producentov, a nerovnovážnu distribúciu pridanej hodnoty. Tieto nedostatky vedú k netransparentnosti, rigidite a problémom v cenovom prenose v rámci dodávateľského reťazca. „Tieto zmeny sú dôležité aj preto, že pomôžu sektoru pripraviť sa na obdobie, keď sa v roku 2015 skončia kvóty,“ dodal Dacian Ciolos. Komisár opätovne potvrdil, že k zmene rozhodnutia v tomto smere nedôjde a kvótový systém nebude obnovený. Vo výnimočných prípadoch, ak by boli jestvujúce opatrenia nedostatočné, by ale EK zvážila zavedenie mechanizmu, ktorý by producentom mlieka poskytoval za dobrovoľnú redukciu výroby určitú kompenzáciu. Navrhované opatrenia plánuje komisia ponechať v platnosti do roku 2020, s tým, že by sa v rokoch 2014 a 2018 mohli prehodnotiť. Aby však nadobudli účinnosť, musia ich najprv schváliť ministri poľnohospodárstva členských krajín EÚ. Ako na návrhy EK reagujú samotní producenti mlieka? Romuald Schaber, prezident organizácie European Milk Board, otvorene tvrdí, že opatrenia nie sú dostatočné: „Výsledkom je, že roľníci nemôžu docieliť ceny pokrývajúce náklady na produkciu, a mnohí výrobcovia museli ukončiť činnosť. Návrhy Európskej komisie však stále neponúkajú efektívne riešenie tohto problému,“ citovala ho agentúra AFP. V EÚ je podľa údajov tejto organizácie 950-tisíc prvovýrobcov mlieka a len 5 400 mliekarní, pričom desiatka najväčších mliekarní spracováva takmer tretinu z celkovej produkcie. Spokojný nebol ani Jan Veleba, prezident Agrárnej komory ČR. „Tých 33 percent je samozrejme veľmi pozitívny posun, ale podľa pôvodného návrhu to malo byť 49 percent,“ uviedol pre agentúru ČTK. Ako ďalej dodal, presadenie vyššieho podielu znemožnil lobing európskych mliekarní.
