Už sme si zvykli na to, že roľníci - súkromníci, alebo ak chcete - členovia Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska (ZVPAS) - vždy išli vlastnou cestou. Nie každému v agrárnom odvetví sa ich názory musia pozdávať, ale to neznamená, že pred nimi treba zatvárať oči.
NITRA. Kontroverzným, boľavým a pálčivým témam sa súkromní poľnohospodári, združení v ZVPAS, nevyhli ani na svojom ostatnom valnom zhromaždení, ktoré sa pred niekoľkými dňami uskutočnilo v Nitre. Tón diskusie udal kormidelník, predseda ZVPAS Vladimír Kočárik, keď vo svojom vystúpení "prevetral" nielen európsku farmársku organizáciu COPA/COGECA, ale i domácu Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru (SPPK) ako i Radu poľnohospodárskych samospráv SR.
"Bez subvencie z MP SR nie sme schopní zaplatiť členský príspevok do COPA/COGECA, nedokážeme vyriešiť ani personálne obsadenie vo vzťahu k tejto organizácii, ale čo je ešte horšie - nemáme žiadny dosah na jej činnosť a tobôž na jej rozhodovanie," konštatoval V. Kočárik.
A na dôvažok pridal vlaňajšiu skúsenosť, kedy bol na Slovensku na návšteve "vysoký úradník" z COPA/COGECA.
Súkromní roľníci mali z jeho vystupovania a správania sa dojem, že sa u nás ocitol v rovnakej pozícii ako povestná Alenka v krajine zázrakov. Vonkoncom sa nedokázal zorientovať v problémoch, ktorými žijú naši poľnohospodári. Možno to bolo aj preto, že ich kolegovia v západoeurópskych štátoch majú úplne iné problémy.
"My nemáme peniaze na členstvo, oni zas nemajú bohvieaký záujem o nás," konštatoval V. Kočárik. "Máme tam teda ako členovia vôbec zostať?", položil si rečnícku otázku.
A aby toho nebolo málo, vzápätí spochybnil aj kolektívne členstvo ZVPAS v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore.
"Úplne jednoznačne sme proti návratu povinného členstva v agrárnej komore," konštatoval V. Kočárik. Podľa jeho poznatkov už niektoré regionálne kancelárie SPPK zanikli, a podľa jeho predpovede zanikne aj regionálna kancelária SPPK v Senici, teda v regióne, kde predseda ZVPAS priamo pôsobí.
"Čo sa mňa týka, ja som z komory vystúpil v roku 2007, a už nikdy do nej nevstúpim, lebo sa nechcem znovu dožiť situácie, že osud mojich dotácií bude závisieť od toho, či mi nejaký úradník dá alebo odmietne dať štempel," podotkol V. Kočárik.
K mladému predsedovi sa v diskusi pridal aj jeho predchodca, prezident či čestný predseda ZVPAS Pavol Bottka. "Samozrejme, evidujeme rozmáhajúce sa diskusie o zavedení povinného členstva v SPPK. Ak to však mám povedať priamo, potom komore nejde o nič iné, len o členské, teda o peniaze. Keby SPPK dokázala pre roľníkov vybojovať aspoň minimálne ceny pšenice, možno by som bol v tejto otázke zhovievavejší. Takto je to však o ničom," konštatoval P. Bottka.
Úradujúci predseda zhodnotil aj pôsobenie ZVPAS v Rade poľnohospodárskych samospráv SR, čo je voľné združenie agrárnych samosprávnych organizácií.
"S radou a v rámci rady rokujeme, komunikujeme", konštatoval V. Kočárik. "Zúčastňovali sme sa aj na rokovaní krízového štábu, ktorý pred časom rada vytvorila na to, aby dokázala adekvátne reagovať na najpálčivejšie problémy agrárneho odvetvia. Avšak výsledok týchto zasadnutí bol skôr platonický, ba takmer nulový," konštatoval V. Kočárik, a plénu položil otázku, či súkromní roľníci za týchto okolností vôbec majú byť kolektívnym členom vyššie spomenutých organizácií.
"Tieto problémy by sme mali čo najskôr vyriešiť na Predstavenstve ZVPAS", konštatoval v závere vystúpenia V. Kočárik.
Nuž a treba dodať, že delegáti valného zhromaždenia ZVPAS toto volanie vyslyšali. V uznesení totiž zaviazali predstavenstvo svojej organizácie, aby v čo najkratšom čase okrem iných úloh doriešilo aj otázku kolektívneho členstva ZVPAS tak v COPA/COGECA ako aj v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore.
Jednoducho a krátko: odbojní roľníci - súkromníci, ktorí majú na drvivú väčšinu otázok, sužujúcich slovenský agrárny sektor, vlastný, originálny a často aj pomerne osobitý názor, ani tentoraz nesklamali...
