Investorov, ktorí majú záujem vložiť kapitál do pôdy, brzdia často neusporiadané vlastnícke vzťahy. Štát aj prostredníctvom eurofondov bude naďalej hradiť práce spojené so sceľovaním, prerozdeľovaním a novým usporiadaním pozemkov v extravilánoch obcí a miest, najmä poľnohospodárskych. Pozemkové úpravy, ktoré majú vyriešiť zložité vlastnícke vzťahy, môžu vyvolať aj samotní investori.
BRATISLAVA. "Agropodniky, farmári a investori narážajú na rozdrobené vlastníctvo pozemkov. Veľa problémov môžu vyriešiť pozemkovými úpravami organizovanými spoločne s obcami," poukázal pre TASR predseda Komory pozemkových úprav Vladimír Uhlík. Upozorňuje na možnosť vyvolania pozemkových úprav v určitej lokalite. "Na základe zákona o pozemkových úpravách možno nariadiť alebo v záujmovom území aj povoliť pozemkové úpravy. V takom prípade je vhodné až nutné, aby v danom území okrem bežného vlastníctva fyzických osôb vlastnil pozemky aj štát v správe Slovenského pozemkového fondu, poprípade obec a aj žiadateľ o jednoduché pozemkové úpravy," doplnil.
Ak sa celý proces obmedzí na samotnú záujmovú lokalitu a príslušnú výmeru štátnej alebo obecnej pôdy, hovoríme o jednoduchých pozemkových úpravách (JPÚ). "Náklady na projekt JPÚ hradí ten, kto o konanie požiada," priblížil Uhlík. Výhodnejšie a celkovo efektívnejšie je podľa neho vykonať pozemkové úpravy naraz v celom katastrálnom území. "Vtedy hovoríme o nariadených pozemkových úpravách. Ak však územie nie je ešte zaradené v harmonograme Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, je možné požiadať práve o JPÚ," vysvetlil.
Výhodou úprav vyvolaných obcami a investormi je, že sa v rámci nich majetkovoprávne vysporiadajú pozemky pod lokalitami určenými na investičné aktivity, ak to nejde bežnými prostriedkami ako geometrické plány, kúpne a zámenné zmluvy.
Agropodnikateľom by podľa predsedu Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností Milana Mišánika pomohlo akékoľvek vyriešenie komplikovaných vlastníckych vzťahov. "Privítame všetky legislatívne a technické riešenia, ktoré budú smerovať k vysporiadaniu majetkovo-právnych vzťahov k pôde," konštatoval pre TASR.
Zároveň pripomenul, že tieto problémy vznikli nielen ako dedičstvo z minulosti, kedy sa pôda kolektivizovala. "Počet vlastníkov sa rozrastá aj dedením, s pôdou sa ťažšie nakladá, keďže k predaju je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov jedného pozemku," priblížil M. Mišánik. K pôde pôvodných vlastníkov sa takto dostávajú ďalšie generácie, ktoré však k nej strácajú puto. "Mnohí vlastníci sa zdržujú mimo republiky a tým sa situácia stáva pre podnikanie na pôde čoraz zložitejšia," dodal.
(tasr)
