V súčasnom období rezonujú témy skvalitňovania odborného vzdelávania alebo zavádzanie duálneho vzdelávania. Nech už ide o akúkoľvek formu odborného vzdelávania, je potrebné mať na zreteli, že ho môže uskutočniť iba učiteľ, ktorý je nielen dobrý teoretik, ale hlavne praktik.
(môj názor)
Ak by ste pracovali v poľnohospodárskom školstve, zistili by ste, že zo strany inštitúcií, vzdelávajúcich učiteľov, neprichádza žiadna ponuka, týkajúca sa toho, aby sa učiteľ odborných predmetov mohol kontinuálne vzdelávať v rámci odborného predmetu, ktorý vyučuje.
Zostáva preto na ňom samotnom študovať individuálne alebo v lepšom prípade si zabezpečiť účasť na odbornom seminári, konferencii či na výstave - a to buď sám alebo prostredníctvom školy. Paradoxom je to, že i keď získa rad odborných informácií, ktoré premietne do vyučovacieho procesu, nemá za to žiadny kredit.
Avšak ak sa napríklad učiteľ telesnej výchovy zúčastní na školení o zavádzaní nových prvkov cvičení do pohybovej aktivity, ihneď kredity získava. O čom môžeme hovoriť v takomto prípade - o obmedzovaní, ignorovaní, dehonestácii, či o diskriminácii odborného učiteľa?
Aby Stredná odborná škola poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Trnave predišla tomu, že odborný učiteľ má študovať iba hľadaním si informácií na internete, pokúša sa získavať kontakty na spoločnosti, ktoré sa zaoberajú poľnohospodárskou činnosťou, službami a marketingom. Odborníkov potom pozýva do školy, aby vystúpili s prednáškami - nielen pre učiteľov, ale aj pre žiakov - o najnovších novinkách v oblasti pestovania rastlín, chovu zvierat alebo poľnohospodárskej mechanizácie.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
