Slovenský koncept potravinovej bezpečnosti (2. časť)

V príspevku o potravinovej sebestačnosti Slovenska (Roľnícke noviny č. 10/2016) som sa pokúsil charakterizovať vývoj štruktúry celkovej poľnohospodárskej produkcie a naturálnej produkcie v rokoch 1995 až 2015. V tejto časti chcem porovnať vývoj schopnosti slovenského poľnohospodárstva zabezpečovať potravinovú sebestačnosť štátu po vstupe Slovenska do EÚ s poľnohospodárstvom Rakúska, Českej republiky, Maďarska a Poľska.

Evidentný progres  

Je všeobecne známe, že rakúske poľnohospodárstvo je dlhodobo koncepčne zrelým, vlastnícky adresným a strategickým agrárnym hospodárskym systémom, orientovaným na zabezpečovanie potravinovej bezpečnosti štátu.

Po vstupe Rakúska do EÚ v roku 1995 stála pred rakúskym poľnohospodárstvom úloha adaptovať sa na podmienky Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) pri zachovaní vlastnej identity. Treba zdôrazniť, že v období po vstupe Rakúska do EÚ prechádzala SPP výraznými reformami, ktoré mali nasmerovať poľnohospodárstvo EÚ na zabezpečovanie potravinovej sebestačnosti, ochranu životného prostredia a na životaschopnosť vidieka:

• Priame platby a postupné znižovanie plôch využívanej poľnohospodárskej pôdy ich uvádzaním do pokoja (set-aside).
• Verejné statky; kontrola kvality, ochrana tradičných a regionálnych potravín, ekologické poľnohospodárstvo, sociálny a kultúrny rozvoj vidieka, normy z bezpečnosti potravín, životného prostredia a blaha zvierat.
• Agenda 2000 – I. a II. pilier SPP.
• Oddelenie platieb od produkcie (decoupling) a zavedenie jednotných platieb na farmu (SAPS-Single Payment Scheme). Spájanie priamych platieb s požiadavkami na povinné hospodárenie (SMR) a dodržiavanie zásad správnej poľnohospodárskej a environmentálnej praxe (GAEC) -„cross-compliance“.

(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)