Rešpektovanie výsledkov volieb a nepísaných 100 dní pre vládu patrí k demokratickej výbave všetkých vyspelých štátov. Je však neobvyklé, ak minister alebo ministerka po nástupe do funkcie nehovorí o budúcnosti rezortu, ale o svojom predchádzajúcom pracovisku ako o dobre namazanom stroji a veľmi dobrom zdroji peňazí pre štátny rozpočet.
Myslím si, že takáto situácia si „zaslúži“ minimálne dve krátke poznámky.
Poznámka prvá. Slovenský pozemkový fond (SPF) nie je a ani nebol zriadený na podnikanie, ale svoju činnosť vykonáva vo verejnom záujme, teda sústreďuje sa na to, na čom je verejnosť nejakým spôsobom zainteresovaná, čo považuje za dôležité z hľadiska všeobecného verejného dobra.
Preto meranie úspešnosti SPF na základe dosahovania a zvyšovania jeho zisku je prinajmenšom nenáležité.
Druhá poznámka. Som presvedčený, že dnes už málokto pochybuje o tom, že v máji 2004 sa pôvodne „domáci“ verejný záujem Slovenska rozšíril o verejný záujem EÚ, deklarovaný v jej politikách; konkrétne v poľnohospodárstve v Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) a Politike rozvoja vidieka (PRV).
Súčasná SPP, respektíve jej „tretia generácia“ kladie dôraz na hospodársky, spoločenský a kultúrny rozvoj vidieka Európy. Ide o prežitie vidieckej krajiny ako miesta, kde ľudia žijú, pracujú a oddychujú, zabezpečením budúcnosti mladých poľnohospodárov, podpory podnikania v poľnohospodárstve, rozvoja cestovného ruchu a pomoci pre malých poľnohospodárov.
Predpokladám, že nie je potrebné príliš zdôrazňovať, že Slovensko je a zostane vidieckou krajinou. Preto by ho mali súčasné ciele SPP osloviť v takej intenzite, ktorá eliminuje doterajšie schémy jej uplatňovania v podmienkach slovenského poľnohospodárstva.
(Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.)
