Článok o základných problémoch slovenského agrárneho sektoru z pera aktívneho činiteľa, ale i filozofa a filantropa dr. Eduarda Šeba (viď. Roľnícke noviny zo dňa 8.júna 2016) je mimoriadne aktuálny a potrebný. Pravdou je totiž to, že v ostatnom období hovoríme o problémoch agrárneho odvetvia iba v súvislosti s nadvýrobou alebo výraznými výpadkami výroby. Vtedy to konštatujeme, navrhnú sa niektoré opatrenia, ale „karavána ide ďalej“.
Hlbšie zamyslenie sa nad stavom tohto dôležitého sektoru sa v širšej verejnosti vyskytuje len zriedka. Vyzerá to tak, že širšie vrstvy spoločnosti v súčasnosti – v období dostatku potravín – tieto problémy príliš nevzrušujú.
Pravdou je konštatovanie, že aj tohoročné problémy, či už súvisiace s nadbytkom mlieka, respektíve s jarnými mrazmi, predstavujú len vrchol ľadovca, a nemôžu zakrývať dlhodobú zostupnú tendenciu slovenského poľnohospodárstva, ktoré autor stručne dokumentuje aj číslami.
Jeho stručná analýza určitých období - podľa prevažujúcej orientácie rozhodujúcich politických síl - je dobrý, ale pre riešenie takejto vážnej otázky trošku úzky politicko-odborný prístup.
Zohľadniť širšie aspekty
Viem, že rámce daného článku neumožnia zohľadniť širšie aspekty, napriek tomu sa však domnievam, že základná otázka nespočíva len v tom, či uprednostníme rodinné farmy alebo veľké podniky, ale v skutočnosti ide o diskusiu, v centre ktorej by mala byť otázka: Aký má byť charakter krajiny, kde mienime prežiť náš život? Či chceme žiť v krajine, v ktorej sa príroda rozvíja harmonicky, kde ekosystémy nie sú zdevastované, kde je určitá dynamická rovnováha všetkých druhov poľnohospodárskej výroby - pritom na mysli mám tak rastlinnú výrobu, vrátane špeciálnej rastlinnej výroby ako je zeleninárstvo alebo ovocinárstvo, vinohradníctvo, ale takisto aj živočíšna výroba a pasienkové hospodárstva; teda široká paleta rôznych druhov výrob, ktoré práve v ich celistvosti pridávajú krajine príjemný, kultúrny a kultivovaný charakter.
(Viac sa dočítate v Roľníckych novinách)
