Aflatoxíny patria medzi významné mykotoxíny produkované najmä mikroskopickými vláknitými hubami rodu Aspergillus. Predstavujú závažný zdravotný a produkčný problém v chovoch hospodárskych zvierat, pričom ich účinky závisia od druhu zvierat, dávky a dĺžky expozície.
Najvýznamnejším predstaviteľom je aflatoxín B₁, ktorý sa vyznačuje hepatotoxickými, mutagénnymi, karcinogénnymi a imunosupresívnymi účinkami. Cieľom článku je stručne charakterizovať aflatoxíny, ich výskyt, toxické účinky a klinické prejavy aflatoxikózy pri vybraných druhoch hospodárskych zvierat. Pozornosť je venovaná najmä hydine, ošípaným a prežúvavcom, pri ktorých môže intoxikácia spôsobovať znížený príjem krmiva, poruchy rastu a produkcie, poškodenie pečene, poruchy imunity a v závažných prípadoch úhyn. Pri prežúvavcoch je významným rizikom najmä prenos metabolitu aflatoxínu B₁, aflatoxínu M₁ do mlieka. Vzhľadom na absenciu špecifickej liečby má zásadný význam prevencia založená na kontrole kvality krmív, správnom skladovaní a pravidelnom monitoringu mykotoxínov. Kontrola aflatoxínov je dôležitá nielen z hľadiska zdravia a produkcie zvierat, ale aj z pohľadu bezpečnosti potravín a ochrany ľudského zdravia.
Čo sú aflatoxíny?
Pomenovanie aflatoxín vzniklo spojením častí troch slov. Písmeno „a“ je odvodené od názvu rodu mikroskopických vláknitých húb Aspergillus, „fla“ pochádza z druhového názvu flavus a pojem „toxín“ označuje jed alebo otravu. Aflatoxíny boli po prvýkrát opísané koncom 50. a začiatkom 60. rokov 20. storočia v súvislosti s ochorením moriek na anglických farmách. Toto dovtedy neznáme ochorenie spôsobilo vysokú úmrtnosť a uhynulo asi stotisíc moriek.
Keďže jeho etiológia nebola spočiatku známa, ochorenie bolo označené ako „choroba moriek X“ (angl. Turkey X Disease; Pickova a kol., 2021). Následným vyšetrovaním sa zistilo, že morky boli kŕmené krmivom obsahujúcim kontaminovanú múčku z podzemnice olejnej pochádzajúcej z Brazílie. Rozsiahle pátranie po pôvodcovi ochorenia napokon viedlo k zisteniu, že hlavným kontaminantom bola toxinogénna mikroskopická vláknitá huba Aspergillus flavus. V uvedenej múčke z podzemnice olejnej boli následne potvrdené aj aflatoxíny, ktoré predstavujú sekundárne metabolity tejto huby (Blount, 1961). Aflatoxíny môže produkovať až 16 druhov rodu Aspergillus, pričom za najvýznamnejších producentov sa považujú najmä druhy A. flavus a A. parasiticus. Postupne boli identifikované štyri hlavné typy aflatoxínov – B₁, B₂, G₁ a G₂ – a dva metabolické produkty, aflatoxín M₁ a aflatoxín M₂, ktoré boli izolované z mlieka laktujúcich zvierat. V súčasnosti je známych cca 20 druhov aflatoxínov (Richard, 2008).
Výskyt aflatoxínov bol zaznamenaný v širokom spektre potravín a poľnohospodárskych komodít, napríklad v kukurici, pšenici, jačmeni a v ďalších obilninách, olejnatých semenách, káve, kakaových bôboch, figách, sušenom ovocí a v korení (Benkerroum, 2020). Odolnosť plodín voči kolonizácii hubami rodu Aspergillus môže byť znížená v dôsledku stresových faktorov, ako sú sucho alebo poškodenie hmyzom, čím sa zvyšuje riziko kontaminácie aflatoxínmi už pred zberom (Rawal a kol., 2010).
Celý príspevok MVDr. MICHAELY HARČÁROVEJ, PhD. a MVDr. PETRY TIMKOVIČOVEJ LACKOVEJ, PhD. z Katedry výživy a chovu zvierat - Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach - je uverejnený v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 37.
