V polovici novembra predstaví Európska komisia svoj návrh Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ktorá by mala platiť v období rokov 2014 – 2020. O príprave tohto návrhu a o tom, čo bude obsahovať, sme hovorili s MARIANOM BOŽIKOM z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva.
Aké najdôležitejšie zmeny by sa mali objaviť v návrhu novej spoločnej poľnohospodárskej politiky?
„Na základe poznatkov ktoré máme možno predpokladať, že dôjde k výrazným zmenám hlavne v prvom pilieri. Podľa posledných informácii by roľníci mali dostávať určitú minimálnu či garantovanú úroveň podpory, ktorá sa stále označuje ako podpora príjmu a mala by sa vyplácať na hektár plochy. Problémom je však to, že by nemalo ísť o priemer EÚ-27, ale o akýsi priemer priemerov jednotlivých krajín. To znamená, že sa vytvorí akási priemerná sadzba pre každú krajinu zvlášť. Súčasné rozdiely medzi jednotlivými krajinami by teda v podstate zostali zachované.
Ďalšou závažnou otázkou je, čo bude s druhým pilierom, najmä s podporou znevýhodnených oblastí (LFA). Podľa posledného návrhu by sa táto podpora mala presunúť do prvého piliera a vyplácala by sa spolu so spomenutou modifikovanou jednotnou platbou na hektár. Týkalo by sa to pritom aj agroenvironmentálnych platieb či ostatných platieb vyplácaných na ročnej báze, ktoré sú teraz zaradené do druhého piliera. Podľa mňa by to bolo správne, pretože tieto platby logicky patria do jedného balíka. Významne by sa tak znížili administratívne nároky a ušetrili náklady.
Pokiaľ ide o ostatné opatrenia z druhého piliera, je tu silný tlak na ich začlenenie do regionálnej politiky, ktorá by tak zahŕňala aj rozvoj vidieka. To znamená, že napríklad opatrenia z prvej či tretej osi druhého piliera by sa presunuli do regionálnej politiky a o rozdeľovaní týchto prostriedkov by sa rozhodovalo na úrovni jednotlivých regiónov. V druhom pilieri by mali potom ostať opatrenia, ktoré neriešia lokálne ale globálne problémy a ktoré majú celoeurópsky charakter; napríklad ochrana pred povodňami, udržiavanie pôdnej úrodnosti, ochrana vodných zdrojov, zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a podobne.
Do hry vstupujú aj niektoré ďalšie veci a myslím si, že sú veľmi správne. Napríklad to, že vyplácanie takzvaných podpôr na plochu by malo byť podmienené nielen zjednodušením cross - compliance, ale aj minimálnou či kritickou úrovňou poľnohospodárskej aktivity."
Viac sa dočítate v 44. čísle Roľníckych novín
