Finančná situácia podnikov zostáva citlivá, pričom manažéri kladú zvýšený dôraz na riadenie likvidity a krátkodobé prevádzkové financovanie. Hoci sa úrokové sadzby po období sprísňovania stabilizovali, investičný apetít poľnohospodárov naráža na neistotu spojenú s oneskoreným vyhlasovaním výziev na investície v aktuálnom programovom období, podobou novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2027 aj geopolitickou situáciou a s ňou spojenými krízami.
Banky na túto situáciu reagujú ponukou flexibilných riešení, ktoré reflektujú špecifickú sezónnosť agrosektora. Okrem tradičného predfinancovania priamych platieb sa čoraz viac orientujú na podporu energetickej efektívnosti, modernizáciu technológií a nákup pôdy.
Na naše anketové otázky odpovedali (v abecednom poradí):
ČSOB: Finančná situácia v agrosektore je napätá, z dôvodu slabších výsledkov v posledných rokoch (sucho, pandémie, zmena na odberných trhoch, nástup konkurencie z iných štátov). Finančná situácia je negatívne ovplyvnená počasím (nedostatok zrážok), medzinárodnou situáciou (obmedzenia v Hormuzskom prielive majú tlak na zvyšovanie cien energie, PHM, do nedostatku niektorých produktov) a dopadom konsolidačných opatrení (rastúce náklady na prácu, na prevádzku). Nedarí sa znižovať investičný dlh v sektore, z dôvodu absencie investičných výziev, čo neprispieva k zvyšovaniu produktivity.
Hrozba odobratia akreditácie PPA, a možné znižovanie prostriedkov európskych fondov zvyšuje neistotu u podnikov.
SLSP: Finančná situácia poľnohospodárskych podnikov je ovplyvnená celkovým ekonomickým prostredím, ktoré je charakteristické slabším hospodárskym rastom v EÚ, vyššími nákladmi na energie, mzdy a financovanie a opatrnejším investičným správaním firiem.
Viditeľným trendom je zvýšený dôraz podnikov na riadenie likvidity a pracovného kapitálu, pričom firmy častejšie využívajú krátkodobé financovanie.
Kľúčovým rizikom pri financovaní však naďalej zostáva tlak na náklady a marže, volatilita podnikateľského prostredia, vyššia citlivosť na financovanie a zmeny v systéme dotácií, ktoré vplývajú na cash flow podnikov.
SZRB: Finančná situácia poľnohospodárskych podnikov na Slovensku je výrazne ovplyvnená externými faktormi – najmä vývojom cien komodít, klimatickými podmienkami, dotačnou politikou EÚ a dostupnosťou financovania. Podniky s nižším zadlžením, dobrou nákladovou disciplínou, diverzifikovanou výrobou, vlastnými skladovacími kapacitami a stabilným odbytom zvládajú aktuálne prostredie lepšie. Naopak, vyššiu citlivosť evidujeme pri podnikoch s vysokou úverovou záťažou, nízkou maržou alebo vyššou závislosťou od jednej komodity.
Z pohľadu financujúcej inštitúcie vnímame, že časť podnikov vstúpila do roku 2026 s oslabenou ziskovosťou a nižšou mierou investičnej aktivity. Najväčšie riziká v súčasnosti vidíme najmä v týchto oblastiach: klimatické riziká – najmä sucho, mrazy a výkyvy úrody, volatilita cien komodít a vstupov, ktorá sa premieta do zvýšeného tlaku na likviditu a cash-flow; rast cien vstupov sa prejavuje aj vo vyšších investičných nákladoch.
Z pohľadu SZRB preto považujeme za kľúčové podporovať projekty, ktoré zvyšujú odolnosť poľnohospodárskych podnikov voči externým šokom, diverzifikujú ich príjmy a prispievajú k dlhodobej konkurencieschopnosti slovenského poľnohospodárstva a vidieka.
TB: Finančnú situáciu poľnohospodárskych podnikov na Slovensku sme v úvode roka hodnotili ako postupne sa stabilizujúcu po slabších rokoch, ktoré boli ovplyvnené nižšími výnosmi a zhoršenou likviditou. Napriek zlepšeniu však sektor stále zostáva finančne citlivý, najmä kvôli pretrvávajúcim, nízkym cenám primárnych komodít a aktuálnej situácii s prepadom ceny surového kravského mlieka a cien za ošípané. K stabilite podnikateľského prostredia neprispieva ani geopolitická situácia, ktorá má za následok nárast cien vstupov a už vôbec nie destabilizácia spojená s akreditáciou PPA a konsolidačné dopady na podnikateľský sektor vo všeobecnosti. Z dlhodobého pohľadu poľnohospodárov jednoznačne trápi nerovná konkurencia zo zahraničia, najmä možný nárast dovozov z Ukrajiny a zmeny v Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2027. Celkovo bude sektor čeliť rastúcemu tlaku na efektívnosť a konkurencieschopnosť. Pohľad Tatra banky sa však napriek zhoršeným vyhliadkam nemení. Už dávno vieme, že neexistuje nič také ako pokojný poľnohospodársky rok. Poľnohospodársky sektor vnímame z dlhodobého pohľadu ako stále stabilnejší v porovnaní s viac cyklickými odvetviami.
UCB: Podľa údajov v Zelenej správe za hospodársky rok 2024 boli ziskové dva z troch podnikov, a aj to len vďaka zvýšenému čerpaniu dotácii ktoré dosiahli 1,3 mld. EUR /+ 500 mil. EUR medziročne/. Ani to však nepomohlo k rastu výraznému rastu HV a ten za rok 2024 medziročne vzrástol o 25 mil. EUR na hodnotu 181 mil. EUR.
Situáciu poľnohospodárskych podnikov v roku 2025 ovplyvnili najmä poklesy cien živočíšnej produkcie, najmä bravčového mäsa a mlieka. V kombinácii s ďalším poklesom už aj tak nízkych realizačných cien rastlinných produktov je možné očakávať ďalšie podniky s negatívnym hospodárskym výsledkom za rok 2025.
Rok 2026 začal z pohľadu zrážok ich mimoriadnym deficitom, pričom niektoré plodiny, najmä oziminy, sú už v niektorých oblastiach nezvratne poškodené. Cena mlieka ja na nízkej úrovni pod 0,4 EUR/l, cena ošípaných je hlboko pod cenou 1,5 EUR/kg. Čo nám predikuje tiež náročný rok z pohľadu hospodárskych výsledkov.
Navyše nie je reálne predpokladať výrazné čerpanie investičných dotácií, nakoľko sa výzvy pre „veľké“ podniky ešte len pripravujú.
Kombinácia týchto negatívnych faktorov bude veľkou výzvou pre manažérov na zabezpečenie pozitívneho cash flow v podnikoch. Je tu podľa mňa na mieste otázka nájdenia systémového riešenia následkov týchto negatívnych javov, ktoré sa v poslednej dobe objavujú už s pravidelnosťou.
UniCreditBanka sa však financovaniu poľnohospodárskeho sektora venuje od svojho založenia a tak poznáme sezónnosť a aj cyklickosť tohto odvetvia, čo sa odráža v dlhodobej spolupráci s našimi klienti nielen v dobrých, ale aj horších časoch.
VÚB: Finančná situácia poľnohospodárskych podnikov je dnes veľmi diferencovaná. Časť podnikov, najmä tie technologicky modernejšie a kapitálovo stabilnejšie, dokázala posledné obdobie zvládnuť relatívne dobre. Na druhej strane vidíme aj podniky, ktoré čelia tlaku rastúcich nákladov, volatility cien komodít a znižujúcich sa marží.
Aktuálne sú rizika budúcej finančnej situácie spojené hlavne s poklesom cien mlieka, a budúcim vývojom konfliktu na Blízkom východe, ktorý značne ovplyvňuje cenu dusíkatých hnojív.
Medzi hlavné riziká dnes patria aj klimatické výkyvy, rast cien energií a vstupov, vývoj cien poľnohospodárskych komodít a pokračujúci tlak na efektivitu výroby. Je mimoriadne dôležité, aby sa pod tlakom okolností neutlmili investície ale rástol dôraz na modernizáciu, digitalizáciu, precízne poľnohospodárstvo či investície do energetickej sebestačnosti.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách č. 21
