Štátny podnik Lesy SR Banská Bystrica vykonáva v škôlkarskom stredisku Jochy, okres Liptovský Mikuláš, vrúbľovanie výberových stromov, ktoré slúži na zachovanie geneticky cenných jedincov lesných drevín.
LIPTOV. Ide o špecifickú metódu vegetatívneho rozmnožovania, vďaka ktorej sa identická genetická informácia prenáša z materského stromu na nový podpník. Táto práca je základom pre zakladanie semenných sadov a pre dlhodobé zachovanie kvalitného genofondu slovenských lesov.
Štátny podnik Lesy SR tak systematicky pracuje na zachovaní geneticky hodnotných stromov, ktoré predstavujú základ budúcich odolných a stabilných lesných porastov.
Vrúbľovanie v praxi znamená, že vlastnosti výnimočného stromu, napríklad jeho rast, kvalita dreva alebo odolnosť voči podmienkam prostredia sa zachovávajú aj v ďalších generáciách. Na rozdiel od rozmnožovania zo semien, pri ktorom vzniká nová genetická kombinácia, vrúbľovanie zabezpečuje zachovanie rovnakého genotypu ako pri materskom strome.
Výber stromov, z ktorých sa odoberajú vrúble, nie je náhodný. Ide o takzvané výberové stromy, ktoré musia byť oficiálne uznané a evidované. Tento proces zabezpečuje Národné lesnícke centrum so sídlom vo Zvolene.
Samotný odber vrúbľov sa vykonáva počas zimného obdobia, spravidla od decembra do začiatku januára. Zo zdravých rodiacich stromov sa odoberajú jednoročné vyzreté výhonky s dobre vyvinutými púčikmi. Výhonky sa vyberajú z osvetlených častí koruny a následne sa presne evidujú podľa pôvodu, lokality a počtu odobratých jedincov.
Po odbere sa vrúble uchovávajú v chladnom prostredí pri teplote približne od -3 do +4 Celzia, aby si zachovali vitalitu až do samotného vrúbľovania. V škôlkarskom stredisku sa následne spájajú s podpníkmi metódou kopulácie, teda spojkovaním. Pri tomto postupe musí hrúbka podpníka presne zodpovedať hrúbke vrúbľa, aby došlo k správnemu zrasteniu pletív.
Vrúbľované rastliny sa po zákroku umiestňujú do skleníkového prostredia pod fóliu, kde sa pomocou jemného zahmlievania zabezpečuje väčšia vzdušná vlhkosť. Takéto podmienky podporujú proces zrastania a úspešné prijatie sa vrúbľa.
Takto vypestované vrúbľovance sa následne využívajú na zakladanie semenných sadov. Tie predstavujú genetickú základňu pre produkciu kvalitného reprodukčného materiálu, ktorý sa využíva pri obnove lesov. Významnou výhodou vrúbľovania je aj rýchlosť, keďže vrúbľované stromy môžu začať prinášať semeno približne do siedmich rokov, pričom si zachovávajú vlastnosti pôvodného často výrazne staršieho stromu.
(V Roľníckych novinách sa dočítate vždy viac.)
