Pod týmto názvom sa koncom novembra minulého roka v Mojmírovciach uskutočnil v poradí piaty ročník odborného seminára pestovateľov zeleniny, ovocia, zemiakov, viniča a výrobcov vína, zástupcov obchodu, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu Slovenskej republiky (ZZZ SR), Ovocinárskej únie SR (OÚ SR), Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska (ZVVS), Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska (CVVS) a Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Cieľom podujatia bolo zhodnotiť aktuálny stav v jednotlivých oblastiach špeciálnej rastlinnej výroby, hľadanie možností riešenia nastolených problémov a príprava SPP na roky 2023 - 2027.
Podujatie sa po prvýkrát konalo pod záštitou a za účasti ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuela Vlčana
V úvode Ing. Jozef Šumichrast, PhD., predseda ZZZ SR zhodnotil stav špeciálnej rastlinnej výroby na Slovensku (ďalej ŠRV), podľa ktorého už základným problémom je, že nemáme v oficiálnych dokumentoch jasne definované čo špeciálna rastlinná výroba je. Skonštatoval, že napriek tomu, že o podpore ŠRV sa dlhodobo hovorí sme dva roky bez výsledkov vyhlásených výziev, čakáme na zverejnenie výzvy pre podopatrenie 4.1, nevieme produkovať a v rozvoji ŠRV sme sa zastavili.
Vytvoriť a sprístupniť verejné registre
J. Šumichrast za dôležité považuje vytvorenie Verejných registrov pre ŠRV (register pre zeleninu neexistuje) a ich sprístupnenie nielen pre štátne inštitúcie, ale aj pre pestovateľov a verejnosť: „Potrebujeme vedieť, čo konkrétne na Slovensku pestujeme a v akom množstve. Ich vytvorenie a fungovanie navrhujeme zriadiť podľa overeného českého modelu. Zverejnené by mali byť úrody jednotlivých pestovateľov, lebo občania majú nárok na informácie, ako a kde boli použité verejné financie.“ Poukázal pritom na skutočnosť, že existujúce registre pre ovocinárov a vinohradníkov nie sú verejne sprístupnené. Registre majú tiež slúžiť na sprehľadnenie procesu „Farm to Fork“. Nemenej dôležitým je preukazovanie pôvodu, množstva produkcie a jej spracovanie. V tejto súvislosti upozornil na veľký problém, ktorým je prebaľovanie produkcie a jej vydávanie za slovenskú. „Je to ďalší dôvod prečo potrebujeme verejné registre, aby sme vedeli vysledovať pôvod výrobkov,“ dodal J. Šumichrast.
Priam kritickým problémom je nedostatok pracovnej sily, najmä v ŠRV. J. Šumichrast skonštatoval, že o Inštitúte sezónnej práce sa roky hovorí, diskutuje naprieč celým sektorom, avšak bez žiadneho posunu v jeho riešení: „Nemáme s kým zakladať, ošetrovať a zberať úrodu. Je to mimoriadne závažný problém hlavne v ŠRV.“
Naďalej aktuálnou je požiadavka aktívnej účasť profesijných združení a zväzov na tvorbe Strategického plánu budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na roky 2023 – 2027.
Sektor Zemiaky
„V prípade zemiakov pre zachovanie cielenej produkčnej výkonnosti počítame s potrebou okolo 240 tisíc ton ročne, čo by predstavovalo sebestačnosť na úrovni 80 percent“ uviedol J. Šumichrast, podľa ktorého pre zabezpečenie takéhoto objemu je potrebné zatraktívniť pestovanie zemiakov a okrem zastavenia poklesu plôch u existujúcich pestovateľov, rozšíriť pestovanie aj o nové subjekty, a to minimálne na 11 tisíc hektárov.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
