Nízka vitalita, hladovanie, hypotermia, zaľahnutie a hypoxia sú najčastejšími príčinami úhynu prasiatok pred odstavom. Zdravotné indikátory môžu poskytnúť včasné varovanie o každom z nich.
Väčšina príčin úhynu prasiatok spolu súvisí, najmä hypotermia (podchladenie), hladovanie a zaľahnutie. Ukazuje sa, že mortalita obvykle začína nízkou vitalitou (životaschopnosťou) a hypoxiou (nedostatkom kyslíka). Prasiatka trpiace týmito dvoma problémami sú menej ochotné sa pohybovať a majú zníženú aktivitu. V dôsledku toho majú nižšiu šancu v súťaži o kolostrum (mledzivo). Vzhľadom na nižší príjem kolostra sú náchylnejšie na podchladenie. Navyše sa zvyšuje pravdepodobnosť vyhladovania a zaľahnutia.
Vitalita vyjadruje, do akej miery sú prasiatka čulé a súvisí s ich silou a mohutnosťou. Úzko teda súvisí s ostatnými príčinami úhynu. Doba medzi pôrodom a cicaním (do jednej minúty) je napríklad dobrým ukazovateľom vitality. Prasiatko s vyššou vitalitou má vyššiu šancu na prežitie, najmä po jednom týždni.
Vzájomné súvislosti: Nízka vitalita má často významný dopad na srdcový tep a frekvenciu dýchania, ktoré sú nižšie pri prasiatkach s nízkou vitalitou kvôli menšej aktivite a pohybu. Naproti tomu, vyšší tep a frekvencia dýchania môžu byť príznakom ochorenia.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. Jaroslava Smitala, PhD. v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 11.
