Teľatá mliečneho dobytka sú najčastejšie odchovávané individuálne. Individuálne ustajnenie má viaceré výhody, avšak je v rozpore s prirodzeným sociálnym správaním teliat. Alternatívne ustajnenia majú preto stúpajúci trend. Medzi manažérsky najmenej náročné alternatívne ustajnenia patrí párové ustajnenie.
Pod týmto pojmom sa rozumie spoločné ustajnenie dvoch teliat. Z chovateľského hľadiska ide o pomerne jednoduchú úpravu chovného prostredia, pre teľatá však o významné zlepšenie ich životnej pohody. V článku prinášam podrobný prehľad aktuálnych poznatkov o tomto type ustajnenia.
Párové ustajnenie pozitívne ovplyvňuje širokú škálu správania teliat. De Paula Vieira et al. (2012) zistili, že teľatá z párového ustajnenia sú v teste neznámeho prostredia menej bojazlivé než individuálne odchovávané jedince. Teľatá z párového ustajnenia prejavujú v tomto teste nižšiu mieru bojazlivosti aj pri teste s neznámym teľaťom - rýchlejšie s ním dokážu nadviazať sociálny kontakt (Jensen et Larsen 2014).
Nižšia miera strachu môže teľatám uľahčiť vyrovnávanie sa so zmenami v rutinnom manažmente, ako zmena krmiva či zaradenie do novej sociálnej skupiny (Costa et al. 2016). Okrem bojazlivosti sa testom neznámeho prostredia dá otestovať aj miera pohybovej deprivácie zvierat. Zvieratá odchovávané na menšom priestore zvyčajne prejavujú v novom a väčšom priestore vyššiu mieru správaní spätých s pohybom (hry). Takýmto spôsobom si totiž kompenzujú tento nedostatok v pôvodnom domácom prostredí. Už dvojtýždňové teľatá odchovávané individuálne, teda aj na menšom priestore, vykazujú vyššiu frekvenciu správaní spätých s pohybom než teľatá z párového ustajnenia (Bučková et al. 2021). V súlade s týmito zisteniami sú aj pozorovania teliat v domácom prostredí. Chua et al. (2002) zistili, že párovo ustajnené teľatá majú v porovnaní s individuálne ustajnenými teľatami zvýšenú pohybovú činnosť v domácom koterci. To môže byť výsledkom ustajnenia na väčšom priestore, ktorý teľatá viac stimuluje k pohybu. V teste neznámeho prostredia si preto správanie súvisiace s pohybom kompenzujú menej.
Umožnenie dostatočného pohybu priaznivo vplýva na rozvoj pohybového aparátu zvierat (Dellmeier et al. 1990). Významným poznatkom o párovom ustajnení teliat je aj ich lepšia schopnosť zvládať stres vďaka efektu sociálnej podpory druhého jedinca. Napríklad stresová odpoveď z obmedzenia pohybu pri odbere krvnej vzorky je pri párovo ustajnených teľatách slabšia než pri teľatách ustajnených individuálne (Duve et al. 2012). Pri párovo ustajnených teľatách je aj nižší výskyt abnormálnych orálnych správaní, ako napr. satie naprázdno (Pempek et al. 2013). Výnimkou je vzájomné vysávanie, ktorým sa zaoberáme v inej časti článku. Okrem toho Gaillard et al. (2014) a Meagher et al. (2015) zistili, že párové ustajnenie pozitívne ovplyvňuje aj učenie teliat. Lepšia schopnosť teliat učiť sa im môže pomôcť lepšie sa prispôsobiť zmene (napr. personálu) a tak aj zefektívniť prácu chovateľov.
Zdravie, spotreba krmiva a prírastky
V štúdiách zameraných na zdravotný stav teliat autori sledovali výskyt hnačiek, respiračných problémov a schopnosť tvorby protilátok (Bučková et al. 2021). Všetky práce zistili podobný zdravotný stav pri párovo a individuálne ustajnených teľatách. Výnimkou je výskum Liu et al. (2020), v ktorom bol pri teľatách v pároch zaznamenaný vyšší výskyt hnačiek v 3. týždni veku.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny.
