Strednodobá koncepcia rozvoja pôdohospodárstva hovorí, že ambíciou rezortu je zabezpečiť sebestačnosť štátu v produkcii potravín mierneho pásma a zvýšiť agrárnu zamestnanosť.
Ciele sú to legitímne a nanajvýš správne. Otázkou však je: Ako to dosiahnuť?
Nuž asi len tak, že produkcia mäsa, mlieka, ovocia či zeleniny bude pre ich producentov ekonomicky zaujímavá. A to bude vtedy, keď tržby z ich predaja, plus dotácie, presiahnu výrobné náklady. Mnohí si určite pomyslia, že ľahko sa povie, ale ako to dosiahnuť?
A čo napríklad tak, že konečne zmeníme pohľad na dotácie. Mnohí ich totiž vnímajú tak, akoby práve oni boli hlavným príjmom z podnikania na pôde a nie tržby za predaj vlastných produktov.
Vidieť to aj teraz, keď sa hovorí o presune prostriedkov medzi II. a I. pilierom a keď sa pripravuje nový Program rozvoja vidieka. Víťazí totiž myšlienka podporiť najmä spotrebu, namiesto toho, aby sa prioritne, ba možno až výlučne, podporili spoločné projekty prvovýrobcov, ktoré by viedli k zníženiu ich výrobných nákladov na jednej strane, a k zvýšeniu ich marže pri predaji agrárnych komodít na strane druhej.
ROMAN LETTRICH
