05.10.2011 | 11:10
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Ako sobáš mačky s myšou?

Modernizácia. To je kľúčové slovo, ktoré by sa podľa predstaviteľov agrárnych rezortov Veľkej Británie a Poľska malo stať mottom blížiacej sa reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Tvrdia, že súčasná podoba je založená na zastaraných praktikách, ktoré sú už dávno hudbou minulosti, a bolo by načase, aby sa politika viac orientovala na budúcnosť.

Spoločná poľnohospodárska politika ročne zhltne približne štyridsať percent z rozpočtu EÚ, čiže zhruba 130 miliárd eur. Jej základy siahajú do päťdesiatych rokov minulého storočia, do počiatku európskej integrácie. O tom, aký bude mať politika „dizajn“ po roku 2013 sa v súčasnosti vedú búrlivé diskusie. V polovici októbra by sa k tomu mala vyjadriť i Európska komisia - mala by predložiť svoj návrh reformy.
Takmer každá členská krajina má o ideálnej podobe reformy svoju vlastnú predstavu. Najsilnejším zástancom udržania súčasného systému je Francúzsko, ktoré bojuje za zachovanie priamych platieb minimálne na aktuálnej úrovni, a to i napriek tomu, že náklady na spoločnú poľnohospodársku politiku neustále rastú. Na opačnej strane barikády stojí Veľká Británia spolu s Poľskom. Jim Paice, britský minister poľnohospodárstva, a Marek Sawicki, poľský minister poľnohospodárstva, vydali v uplynulom týždni spoločné vyhlásenie, v ktorom stojí, že spoločná poľnohospodárska politika by podľa nich mala prejsť radikálnou premenou tak, aby sa viac sústredila na konkurencieschopnosť a na ochranu životného prostredia.
Ako uviedol portál Euractive.cz, obe krajiny dúfajú, že exekutíva príde s návrhom, v ktorom sa európske poľnohospodárstvo viac sústredí na „výzvy a príležitosti, ktoré naň čakajú v budúcich desaťročiach, (...) a nebude toľko ľpieť na ochrane praktík, ktoré sú už zastarané“.
Aké konkrétne obrysy by teda mala reforma nadobudnúť podľa predstaviteľov Poľska a Veľkej Británie? Poľnohospodárska politika by mala v prvom rade smerovať k podpore liberalizácie trhu a zelených inovácií. V budúcom rozpočtovom období by preto mal byť kladený väčší dôraz na tzv. druhý pilier politiky, čiže na rozvoj vidieka, a nie na prvý pilier, v ktorom sa skrývajú priame platby roľníkom.
„Požadujeme reformu a zjednodušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky tak, aby poľnohospodárstvo v EÚ bolo životaschopné a aby dominovalo na svetovom trhu,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení. Namiesto priamych platieb presadzuje Veľká Británia spolu s Poľskom poskytovanie finančných dotácií na modernizáciu fariem. Roľníci by okrem toho mali dostávať odmeny za to, že svojou činnosťou neničia životné prostredie a že sú k nemu ohľaduplní.
Ďalším bodom britsko-poľského vyhlásenia je spravodlivejšie rozdelenie dotácií, ktoré v súčasnosti znevýhodňuje poľnohospodárov z nových členských krajín. Napríklad roľník, hospodáriaci v Grécku, dostáva na hektár pôdy 500 eur, kým jeho kolega z Lotyšska dostáva na tú istú výmeru len 100 eur.
Podľa diplomatov z Francúzska, najväčšieho oponenta Veľkej Británie v otázke reformy poľnohospodárskej politiky, je zarážajúce, že sa v koalícii spojili dve krajiny, ktorých postoj k reforme je z dlhodobého hľadiska rozdielny. Veľká Británia požaduje redukciu priamych platieb, od čoho si sľubuje rast konkurencieschopnosti celého sektora. Podľa odhadov stojí spoločná poľnohospodárska politika priemernú britskú rodinu viac než 400 libier ročne, pričom tieto peniaze putujú najmä do Francúzska, keďže práve táto krajina si z koláča dotácií ukrajuje leví podiel. Naopak, Poľsku znižovanie priamych platieb až tak nevyhovuje: kým vo Veľkej Británii pracuje v poľnohospodárstve len 1,4 percenta obyvateľov, v Poľsku je to až 17,4 percenta obyvateľov.
„V pozadí celého vyhlásenia stojí realita dvoch pomerne divergentných vízií o poľnohospodárstve,“ citoval portál Euractive.cz francúzskeho diplomata. „Je to ako manželstvo mačky s myšou,“ dodal.
A čo si o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky myslia jej sponzori, čiže občania krajín Európskej únie? Podľa prieskumu Eurobarometra, ktorého výsledky boli zverejnené v septembri, takmer polovica občanov (47 %) podporuje zavedenie stropu obmedzujúceho možnú výšku dotácií. Viac než štvrtina (28 %) si ale myslí, že strop je zlý nápad. Podľa respondentov si malé farmy kvôli svojmu významu pre sociálny život na vidieku a vidiecku ekonomiku zaslúžia zvláštnu podporu. Deväť z desiatich ľudí súhlasí s tým, že kúpa lokálnych produktov je prínosom a Európska únia by mala výraznejšie podporovať ich dostupnosť. Väčšina respondentov (62 %) si myslí, že mená príjemcov dotácií a výška vyplatených súm by mali byť zverejnené. Len jeden z piatich respondentov (22 %) tvrdí, že táto informácia by mala zostať súkromná.
MARÍNA URBÁNKOVÁ

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down