V súvislosti s novými poznatkami a technologickým pokrokom sa postupne mení a vyvíja pohľad na úlohu burín v agrofytocenózach. Spolu s týmto vývojom dochádza aj k zmenám metód používaných na potláčanie burín. Súčasné trendy v regulácii burín smerujú k obmedzeniu používania herbicídov a k posilneniu nechemických metód, hoci herbicídy zostávajú hlavnou súčasťou ochrany rastlín.
V dôsledku obmedzovania účinných látok herbicídov dochádza k ich redukcii a sprísňovaniu podmienok ich používania. Tento posun je spôsobený spoločenským a politickým tlakom, rastúcimi požiadavkami na ochranu životného prostredia a obavami zo vzniku a šírenia nových rezistentných populácií burín. Medzi rozhodujúce stratégie používané v poľnohospodárskej praxi patrí integrovaná ochrana rastlín, ktorá kombinuje jednotlivé metódy regulácie burín a tým umožňuje ich efektívnejšie potláčanie.
Preventívne metódy regulácie burín
Medzi preventívne metódy regulácie burín patrí čistota osiva, spracovanie pôdy a samozrejme striedanie plodín, ktoré má nezastupiteľný význam pri udržiavaní a zvyšovaní úrodnosti pôdy, znižovaní výskytu chorôb, škodcov a burín. Buriny svojou konkurenciou o vodu, priestor a živiny ovplyvňujú rast a vývoj plodín. Podľa dlhodobých sledovaní môžu straty na výnosoch hlavných poľnohospodárskych plodín dosahovať viac ako 30 %, čo je viac než straty spôsobené chorobami alebo škodcami. Obmedzené striedanie plodín s vysokým podielom obilnín v štruktúre pestovaných plodín je príčinou nárastu burín, ktoré sa v porastoch ťažko regulujú. Jednou z ciest, ako toto zaburinenie obmedziť, je využitie vlastností niektorých plodín v osevných postupoch. Vhodne zvolená predplodina s dobre zvládnutou ochranou vytvára priaznivé podmienky pre nasledujúcu plodinu. Tento vplyv sa prejaví nižším zaburinením, dobrým výnosom a kvalitou poľnohospodárskych produktov.
O alelopatii všeobecne
Alelopatia je považovaná za prirodzene sa vyskytujúci ekologický jav v poľnohospodárskych aj prírodných podmienkach, pri ktorom alelopatické látky uvoľňované rastlinami a mikroorganizmami ovplyvňujú rast a vývoj iných rastlín a mikroorganizmov. Toto ovplyvňovanie môže byť negatívne aj pozitívne. V súčasnosti je známych niekoľko spôsobov, ktorými sa tieto látky dostávajú z rastlín do prostredia. Môžu byť priamo vylučované ako koreňové exsudáty alebo sa do pôdy dostávajú nepriamo rozkladom nadzemnej či podzemnej biomasy. Niektoré látky sa uvoľňujú aj priamo z povrchu rastlín do ovzdušia alebo pôdy. Vznik týchto látok je špecifický pre jednotlivé rastliny. V rámci jednej rastliny však môže dochádzať k syntéze rôznych látok v závislosti od metabolizmu, ktorý je ovplyvňovaný podmienkami prostredia. Schopnosť inhibície sa výrazne líši podľa typu látky aj druhu rastliny, na ktorú pôsobí. Aktivita alelopatického pôsobenia závisí aj od koncentrácie – pri nízkych koncentráciách môže dochádzať k stimulácii rastu rastlín, zatiaľ čo pri vysokých koncentráciách je rast spomaľovaný. Nielen plodiny, ale aj buriny sú schopné silného alelopatického pôsobenia, ktorým môžu negatívne ovplyvňovať vzchádzanie, rast, vývoj a výnosy poľných plodín. Napríklad pýr plazivý a pichliač roľný majú výrazné alelopatické účinky. Tento jav je zrejmý najmä na silne zaburinených pozemkoch. Po likvidácii a zapravení biomasy týchto burín do pôdy dochádza pri ich rozklade k uvoľňovaniu alelopatických látok, ktoré spomaľujú rast nasledujúcej plodiny, čo môže viesť k riedkym porastom. Podobne pôsobí aj slnečnica ročná. Okrem pestovaných foriem sa v našich podmienkach vyskytuje aj jej planá forma, ktorá sa môže správať ako burina a alelopaticky ovplyvňovať napríklad cukrovú repu alebo kukuricu.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
