ANC oblasti nie sú totožné s oblasťami LFA

V programovacom období na roky 2007 - 2014 boli v PRV definované znevýhodnené oblasti (LFA) na základe určitých kritérií. Avšak v PRV na roky 2014 - 2020 došlo k zásadnej zmene, kedy namiesto pôvodných LFA boli definované nové kritériá (ANC), ktoré dosť podstatne zmenili mapu oblastí, oprávnených pre dotačnú podporu. Toto konštatovanie sa netýka horských oblastí, kde prakticky nedošlo k žiadnej významnej zmene.

Európska komisia zverejnila 12.10.2011 návrh Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). V tomto dokumente riešila aj nutnosť redefinácie (t.j. nového definovania) znevýhodnených oblastí.

Nutnosť redefinície ostatných znevýhodnených oblastí je výsledkom kritiky Dvora audítorov v Haagu, ktorý napadol systém prideľovania podpory s tým, že mnohé členské štáty čerpali množstvo peňazí bez ich účelného využitia, ktoré s podporou vidieka nemajú nič spoločné.

Okrem toho sa kriticky vyjadrili k uplatňovaným kritériám v jednotlivých krajinách EÚ, čím dochádzalo k značným disproporciám a k nerovnomernému hodnoteniu jednotlivých členských štátov.

Usmernením bol článok 50.3 EC – Regulation 1698/2005, ktorý vyzýva na revíziu systému, založeného na kritériách slabej produktivity pôd a zhoršených klimatických podmienok pre poľnohospodárstvo.

Na základe výsledkov auditu Európska Komisia vypustila z doterajších riešení všetky kritériá demografického a sociálneho charakteru (napr. hustota obyvateľstva, po­diel poľnohospo­dárskych pracovníkov na ekonomicky aktívnych).

Za účelom novej delimitácie Európska komisia oslovila vedeckých pracovníkov zo Spoločného výskumného centra (JRC = Joint Research Centre Ispra/Taliansko), aby stanovili biofyzikálne kritériá, ktoré znevýhodňujú  farmárov pri hospodárení na pôde. Stanovila 8 biofyzikálnych kritérií: dve klimatické kritériá, štyri pôdne, jedno integrované kritérium (klímy a pôdy) a svahovitosť ako topografické kritérium.

Ako návod pre vymedzenie prírodných znevýhodnení bola využitá posledná publikácia Jos Van Orshoven, Jean-Michel Terres, Tibor Tóth. 2013. Updated common bio-physical criteria to define natural constraints for agriculture in Europe. Definition and scientific justification for the common biophysical criteria. JRC Scientific and Technical Reports. Luxembourg: Publications Office of the European Union, 2013. 

V rámci 27 členských štátov EÚ sa zamerala jedine na kritériá prírodných podmienok, ktoré sa ale výrazne sprísnili.

Redefinícia oblastí

Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava NPPC spracoval všetky oblasti s prírodnými obmedzeniami, týkajúce sa klimatických, pôdnych a topografických dát. Využil na to bohatý databázový informačný systém o pôde a krajine,  spravovaný a udržiavaný na ústave, vrátane klimatologických údajov.

Mapovanie pôd Slovenska je založené na Komplexnom prieskume poľnohospodárskych pôd bývalého Československa v 60-tych rokoch. Prieskum zhromaždil veľké množstvo mapových podkladov v mierke 1:10 000 (pôdne typy, pôdne druhy, skeletnatosť, zamokrenie, pôdotvorné substráty) a analyzoval asi 160 000 pôdnych vzoriek.

Na vysokej odbornej sofistikovanej informačno-technologickej úrovni administruje a spravuje tieto databázy:

1. Georeferencovaná databáza poľnohospodárskych pôd Slovenska (GDPPS), ktorá integruje profilové a mapové výstupy Komplexného prieskumu poľnohospodárskych pôd ČSSR pre územie Slovenska (KPP). K dispozícii sú údaje špeciálnych, výberových sond a základných sond.
2. Databáza bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ), ktorá implicitne zahŕňa vektorovú vrstvu vypracovanú v mierke 1:5 000 a digitalizovanú v roku 1993 (cca 8 000 individuálnych BPEJ).
3. Databáza čiastkového monitorovacieho systému pôd, ktorá obsahuje profilové údaje o vlastnostiach pôd pre vybraté monitorovacie sondy na poľnohospodárskom pôdnom fonde.

   (Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)