Pravdupovediac, agrárne a potravinárske odvetvie na hornej Nitre už zrejme zažilo aj lepšie časy než sú tie, ktoré prežíva dnes. Tak ako inde, aj v tomto kúte Slovenska sa toho za ostatných vyše 20 rokov veľa zmenilo. A voľačo možno zostalo aj po starom.
PRIEVIDZA. Ani pred spomenutými viac ako dvomi desaťročiami a pred spoločensko - politickými zmenami, ktoré odštartoval rok 1989, to zďaleka nebol „vyhlásený“ agrárny región. Určite to nebola žiadna "obilnica" Slovenska, ba ani Mekka poľnohospodárstva. Napriek tomu však v okrese bola a fungovala napríklad mliekarenská fabrika. Na prelome dvoch politických ér v okresnom meste vybudovali na tú dobu veľmi moderný mäsokombinát. A v neďalekých kúpeľných Bojniciach mal sídlo Výskumný ústav ovocných a okrasných drevín. Aj napriek tomu, že región ani zďaleka nedisponuje osobitne vhodnými pôdno-klimatickými podmienkami, životaschopné a prosperujúce podniky sa dali nájsť aj v prvovýrobe, ktorú vtedy tvorili poľnohospodárske družstvá a štátne majetky. To všetko však už patrí histórii. Ale ani súčasnosť poľnohospodárstva v okolí baníckej Prievidze, ako aj v blízkosti chemických a „elektrárenských“ Novák, nie je celkom na zahodenie. Čosi zaniklo, stratilo sa v nenávratne, a inde sa zasa objavilo čosi iné, nové, možno doteraz nepoznané. Nie je bez zaujímavosti, že práve v okrese Prievidza, konkrétne v spoločnosti s ručením obmedzeným PORS Oslany v roku 2010 uviedli do prevádzky vôbec prvý dojací automat na Slovensku. O čosi neskôr vo firme AGRODAN v Koši vybudovali novú farmu dojníc. A urobili to v období, kedy - ako sa zdalo - podnikatelia zo živočíšnej výroby skôr utekali ako by sa do nej mali hrnúť. Niet sa čo čudovať, že táto okolnosť vtedy do Koša prilákala aj vtedajšieho ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zsolta Simona, ktorý chovateľom z Koša novú farmu dojníc slávnostne otvoril. Nuž a príklad do tretice - na agrárnu nôtu začali v ostatných rokoch vytrvalo brnkať aj baníci z Hornonitrianskych baní, ktorí sa dali na pestovanie paradajok, využívajúc pritom horúcu vodu z hlbín zeme, ale aj na pestovanie húb v podzemných priestoroch, ktoré vznikli po vyťažení uhlia. A najnovšie sa údajne chystajú v "teplej vode" chovať aj ryby. Nuž, ako sme už napísali, súčasnosť v agrokomplexe Prievidzského okresu je nemenej zaujímavá ako bola aj relatívne nedávna minulosť. Z pohľadu samosprávy Ak sa máme na prievidzskú poľnohospodársku súčasnosť pozrieť cez prizmu agrárnej samosprávy, potom sa patrí konštatovať, že Regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora (RPPK) v Prievidzi má v súčasnosti 18 členov. Na jej čele stojí Ing. Ján Kuneš, ktorý je zároveň - a či predovšetkým - majiteľom a konateľom firmy ZIHEKU - AGRI, s.r.o., Veľké Kostoľany. "Z hľadiska veľkosti naša regionálna komora združuje predovšetkým stredné a malé podniky", hovorí Ing. J. Kuneš. Na našu otázku, kam sa podeli tí veľkí, odpovedá, že mnohí z nich z komory vystúpili po tom, čo sa novelou zákona zmenilo členstvo v SPPK z povinného na dobrovoľné... Z toho vyplýva, ako keby tzv. veľké a silné podniky komoru možno ani nepotrebovali. Zato rozsahom a zrejme aj ekonomickou silou menšie agrárne firmy z tohto regiónu jednoznačne vidia zmysel v členstve v komore. Veď ktože iný by sa inak podujal obhajovať ich záujmy, alebo presnejšie povedané - prostredníctvom koho iného ako prostredníctvom svojej regionálnej komory by poľnohospodári z tohto viac priemyselného ako agrárneho regiónu mohli účinnejšie obhajovať vlastné oprávnené záujmy? Podľa mienky Ing. J. Kuneša sú práve RPPK a jej "strecha v Bratislave", teda SPPK, na to najvhodnejšie organizácie. On sám je na čele RPPK v Prievidzi len zopár týždňov, prakticky od jesene minulého roku. Dal si však za cieľ zaktivizovať členov a oživiť činnosť regionálnej komory. "Jedným z prvých krokov, ktoré hodláme urobiť, bude to, že naše rady oslobodíme od formálnych členov, najmä od tzv. neplatičov", hovorí Ing. J . Kuneš,. "Držíme sa totiž zásady, že radšej budeme mať počtom členov menšiu, ale zato aktívnejšiu a akcieschopnú komoru, ako keby to malo byť naopak." Aj preto v prievidzskej agrárnej samospráve v súčasnosti hľadajú cesty, ako sa viac priblížiť k svojim členom. Aj preto bude predstavenstvo organizovať výjazdové zasadania vždy v inom podniku. Nehovoriac už o tom, že aj samostatne hospodáriaci roľníci z tohto regiónu majú dvere do regionálnej komory dokorán otvorené...
BOHUMIL URBÁNIK
