„Svetová zdravotnícka organizácia varuje, že svet sa môže prehupnúť do postantibiotickej éry, v ktorej bude počet úmrtí v dôsledku odolnosti voči antibiotikám vyšší ako počet úmrtí, spôsobených rakovinou. Nastal čas prijať razantné opatrenia, a problémom sa zaoberať od podlahy.“ Povedala to spravodajkyňa predmetného legislatívneho uznesenia Francoise Grosetete z Európskej komisie.
(môj názor)
Poslanci Európskeho parlamentu pritom vyhlásili, že “boj proti antibiotickej rezistencii sa musí začať na farmách“. Nuž dobré ráno, len neviem, či už nie je neskoro!
Pritom všetky opatrenia v predmetnom schválenom legislatívnom uznesení sa v našej poľnohospodárskej praxi v bývalom Československu už dávno uplatňovali. Predovšetkým platil absolútny zákaz používania tzv. kŕmnych antibiotík; to znamená, že platil zákaz využívania stimulátorov rastu antibiotického charakteru vo výžive zvierat a v preventívnom použití!
Na základe Swannovho reportu sa v šesťdesiatych rokoch minulého storočia apelovalo na veterinárnych lekárov, aby na liečenie zvierat prestali používať antibiotikum chloramfenikol, a aby ho ponechali pre naliehavé, život ohrozujúce situácie v detskom lekárstve. Stalo sa, i keď nakoniec sa toto antibiotikum pre fatálne vedľajšie účinky mohlo používať len na liečbu nepotravinových zvierat.
Nemôžem si odpustiť poznámku, že za neutešený stav v narastaní rezistentných kmeňov by si mal spytovať svedomie i niekto iný ako len chovatelia a veterinári na farmách, lebo na svete je už tretia generácia antimikrobík, a tie sa zatiaľ vo veterinárnej medicíne nepoužívajú vôbec. A to sa zatiaľ nemení.
Veterinárnemu lekárovi by nemal nikto prikazovať, aby v záujme vyliečenia svojho pacienta nepoužíval všetky v tom čase dostupné liečivé prostriedky. A nikto by nemal zakazovať, aby v odôvodnených prípadoch - ak infekčné ochorenia postihli viac ako 20 percent jedincov v stáde alebo v kŕdli - sa pristúpilo k plošnej antibiotickej liečbe prostredníctvom krmiva alebo nápoja.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)