Globálne úložisko semien, v ktorom sa v podzemnom trezore skladujú semená najdôležitejších plodín a ktoré sa nachádza na Svalbardskom súostroví, patriacom Nórsku, čoskoro oslávi desiate výročie svojej existencie. Tým sa znovu upriamuje zaslúžená pozornosť na dôležitosť uchovávania semien, ktoré sú nevyhnuté pre poľnohospodárstvo a výživu ľudstva.
RÍM. Impulzom na zriadenie globálneho úložiska semien bolo pre nórsku vládu prijatie Medzinárodnej dohody o genetickom fonde rastlín, využívaných v poľnohospodárstve a v potravinárstve. Táto dohoda bola podpísaná v roku 2001. Komisia pre genetický fond rastlín, využívaných v poľnohospodárstve a v potravinárstve, podporila túto iniciatívu v roku 2004.
Vďaka zdrojom, ktoré mu boli poskytnuté, svalbardské úložisko momentálne uchováva semená viac ako milióna rastlín.
Zatiaľ čo farmári sa snažili o šľachtenie nových odrôd rastlín po dlhé desaťročia, prvé pokusy o uchovanie diverzity rastlín sú spájané s ruským botanikom Nikolajom Vavilovom, ktorý už v roku 1921 založil prvú génovú banku. Vytýčil si za cieľ odstrániť hlad vo svete, a preto precestoval 60 krajín, v ktorých zbieral semená a poznatky farmárov, ktoré mali potenciál prispieť k tvorbe odolnejších rastlín v rýchlo sa meniacom svete.
Výbery z génových bánk boli neskôr použité na šľachtenie odrôd rastlín, ktoré sú vhodnejšie na produkciu potravín; napríklad odrôd pšenice a kukurice, odolnejších voči hrdziam, keďže práve hrdze môžu výrazne zdecimovať úrodu.
Bolo tiež možné vyšľachtiť odrody ryže, odolávajúce slaným pôdam, ale aj zvýšiť odolnosť veľmi domestikovaných odrôd rastlín.
Ďalšími inováciami, vyžadovanými z dôvodu meniacich sa klimatických podmienok, sú aj rýchlejšie dozrievanie plodov a zvýšená odolnosť voči suchu.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
