V zatvorených priestoroch skleníkov a fóliovníkov sú podmienky na pestovanie rastlín priaznivé počas celého roka. No toto prostredie je priaznivé aj pre mnohých škodcov, zvýšená teplota urýchľuje ich vývoj a tým sa veľmi rýchlo zvyšuje ich populačná hustota. Aj preto je ochrana proti týmto škodcom veľmi náročná. Najlepšie výsledky sa dosahujú pri použití kombinácie všetkých dostupných opatrení: preventívnych, mechanických, agrotechnických, biologických, alebo chemických. Z priamych opatrení sa v zatvorených priestoroch využíva chemická a biologická ochrana.
Pestovatelia veľmi často uprednostňujú biologické spôsoby ochrany preto, že tento spôsob ochrany nezanecháva žiadne nežiaduce látky, pozostatky, ktoré ohrozujú zdravie konzumenta, životné prostredie a zdravie ľudí pracujúcich v týchto priestoroch. Využívajú sa najmä antagonisti škodcov, prírodní nepriatelia, ktorý sa vypúšťajú do zatvorených priestorov a dlhodobo potláčajú populáciu škodcov. Najvýznamnejšími škodcami v zatvorených priestoroch sú: roztoče, strapky, molice a vošky. Cieľom tohto článku je priblížiť možnosti biologickej regulácie najvýznamnejších škodcov zeleniny v zatvorených priestoroch.
Biologická ochrana zeleniny proti roztočom
Výsadba zdravého sadbového materiálu je veľmi jednoduché, ale účinné opatrenie, ktoré znamená, že pred sadbou alebo presadzovaním treba skontrolovať sadbový materiál a vysádzať iba ten, v ktorom, alebo na ktorom nie sú roztoče. V uzatvorených priestoroch sa na elimináciu škôd spôsobených roztočmi používajú základné hygienické opatrenia, ktoré sa využívajú aj proti iným škodcom. Významné je ničenie a vynášanie rastlinných pozostatkov a burín zo skleníkov pred presádzaním rastlín. Tiež dezinfekcia pôdy prehriatou vodnou parou, ktorá ničí aj prezimujúce štádiá roztočov na povrchu, alebo v pôde.Do tejto skupiny opatrení patrí aj zmena poveternostných podmienok v skleníkoch. Roztočom z čeľade Tetranychidae vyhovuje teplé a suché počasie. Znižovaním teploty, vetraním a udržiavaním relatívnej vlhkosti vzduchu nad 80 percent pomocou zavlažovania postrekom sa vytvárajú nepriaznivé podmienky, ktoré obmedzujú rozmnožovanie roztočov.
Proti roztočovi chmeľovému sa v skleníkoch používa dravý roztoč Phytoseiulus persimilis. Dospelý jedinec tohto druhu je oranžovo-červenej farby, veľkosti asi 0,6 milimetra. Rýchlo sa pohybuje, vyhľadáva a vysáva vajíčka, larvy, nymfy a dospelé jedince roztoča chmeľového. Dospelý jedinec za jeden deň skonzumuje cca päť dospelých jedincov, alebo 20 lariev roztočov. V prípade, že korisť chýba sa môže kratšiu dobu živiť na medovici (výlučky listových vošiek), ale často prichádza ku kanibalizmu, dôsledkom čoho v priebehu niekoľkých dní populácia predátora vyhynie. Aplikuje sa v sypkom substráte posypaním rastlín. Aplikácia sa uskutočňuje po výskyte roztočov v ohniskách v pomere jeden predátor na 15 až 25 roztočov, alebo plošne 2- 3-krát po 2-3 kusy na meter štvorcový v intervaloch 7 až 10 dní. A to preto, že sa dravý roztoč množí takmer dvakrát rýchlejšie ako populácia roztoča chmeľového, vďaka čomu rýchlo potlačí škodlivý výskyt roztočov. Podmienkou je udržiavanie vhodných podmienok, a to sú v prvom rade nie príliš vysoké teploty a vyššia vlhkosť vzduchu. Znamená to, že skleník musí byť riadne vetraný a v prípade potreby treba porasty aj zalievať postrekom. V opačnom prípade môže prísť vo vysokých porastoch (napríklad uhorky) k rozdeleniu populácie predátora a koristi. Roztočec chmeľový sa množí v horných, teplejších častiach porastu, kým predátor v dolných, chladnejších a vlhších častiach, takže ochrana nefunguje.
V suchších podmienkach a vo vyšších porastoch sa môže kombinovať P. persimilis s ďalším predátorom roztočom a to s druhom Amblyseius californicus. Tento druh na rozdiel od P. presimilis nie je monofág. Živí sa rôznymi druhmi roztočov, vajíčkami a larvami strapiek a ďalšími náhradnými zdrojmi potravy. Vďaka tomu môže prežiť aj v podmienkach malého výskytu roztočov. Má však menšiu rýchlosť množenia a nižšiu predátorskú kapacitu ako druh P. persimilis. Kým dospelý jedinec P. persimilis vycicia za život zhruba päťsto roztočov, druh A. californicus iba 150 v rovnakých podmienkach.
Z biologických prípravkov proti roztočcom môžeme použiť prípravkyna baze azadirachtinu (NeemAzal TS) a na baze oleja zo stromu Pongammia pinnata (Rock effect).Tiež sa môže použiť prípravok Difesa na baze baktérii a hub (Metarhizium anisopliae a Paecilomyces fumosoroseus (Isaria).
Biologická ochrana zeleniny proti moliciam
Preventívne opatrenia, ktoré sú spomenuté v úvode článku, sú účinné aj proti moliciam. Po vysadení porastov je odporúčané sledovať výskyt molíc pomocou žltých lepových dosiek. Je potrebné ich umiestniť v blízkosti vchodu do skleníka a tiež v juhovýchodnej časti skleníka.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
