Riadenie zavlažovacích systémov nepredstavuje jednoduchý proces, a preto by malo byť založené na požadovaných cieľoch alebo výstupoch, a to v súlade s cieľmi ekonomickými, energetickými, environmentálnymi, pracovnými a v neposlednom rade vodnými. Ciele sa môžu líšiť v závislosti od maximalizácie zisku, produkcie zmluvného výnosu, optimalizácie využívania vodných zdrojov, udržiavania kvality produkcie alebo zabezpečenia atraktívnej krajiny. Uvedené ciele nie je jednoduché dosiahnuť a preto by mali manažéri zohľadniť výkonnosti zavlažovacieho systému. V posledných rokoch sa na trhu udomácnili tri základné skupiny závlahových systémov a to stroje pracujúci na princípe postrekovania, brázdovým podmokom a úsporné technológie závlah (kvapková závlaha a mikropostrek).
Postrekovacie zavlažovacie systémy sa používajú v poľnohospodárskej, alebo záhradníckej výrobe, a okrem toho našli svoje uplatnenie pri aplikácii aj v krajine, alebo pri pestovaní trávnikov. Základný princíp postreku je jednoduchý, pretože pripomína prírodný dážď. Z toho vyplýva, že princípy fungovania sú rovnaké pre všetky aplikácie. Účel aplikácie závlahy postrekom sa však môže líšiť. Jedno z možných rozdelení zariadení diferencuje závlahovú techniku na jednopostrekové systémy (napr. pásové zavlažovače, mikropostrekovače trávnikov a pod.), statické systémy (napr. pozičné závlahy), a ďalej lineárne a pivotové systémy. Z uvedeného vyplýva, že najjednoduchšie z nich sú navrhnuté tak, aby zavlažovali celú plochu jedným postrekovačom, ktorý sa pravidelne alebo automaticky pohybuje po celej ploche. Príklady siahajú od samostatného postrekovača trávnika, ktorý je umiestnený napr. na dvore, až po automaticky sa pohybujúce systémy vybavené veľkým ďalekoprúdovým postrekovačom, ktorý postrekuje plochu v zábere desiatok metrov (pásový zavlažovač). Výkon jednotlivých zavlažovacích systémov závisí od umiestnenia postrekovača na správne miesto a od prevádzky zavlažovača (správny časový úsek). Nevýhodou je, že systémy vo všeobecnosti aplikujú vodu aj mimo zavlažovanej oblasti, aby sa zabezpečilo, že cieľová pôda bude primerane zavlažovaná. Významnou výhodou je, že systém s jedným postrekovačom je používaný napr. pre plochy s nepravidelným tvarom. Pokrok v zložitosti oproti systému s jedným postrekovačom je systém s viacerými postrekovačmi umiestnenými pozdĺž potrubia. Základné komponenty postrekovacích systémov sú nielen hlavné rozvodné a prívodné potrubie, ale aj niekoľko bočných potrubí. Hlavná trať je potrubná sieť určená na prepravu vody z vodného zdroja do bočných potrubí. Postrekovacie zariadenia sú umiestnené následne na bočných potrubiach. U týchto typov existujú typy pevné (keď sú bočné potrubia umiestnené natrvalo na jednom mieste na poli), alebo flexibilné, keď sa s nimi počas vegetačného obdobia manipuluje. Vo všeobecnosti sú bočné a hlavné vedenia pevných systémov inštalované pod povrchom pôdy a postrekovače sú namontované nad zemou pomocou rúrok nazývaných stojany. Postrekovače sú špeciálne navrhnuté tak, aby sa vysúvali nad pôdu, keď sa v bočnej časti zvýši tlak vody. Pevné systémy sa bežne používajú na trávniky, na golfové ihriská a v niektorých poľnohospodárskych a záhradníckych aplikáciách. Tento typ systému môže byť veľmi rozdielny, pretože každý postrekovač v systéme sa používa iba v oblasti, na ktorú bol pre zavlažovanie navrhnutý. Systémy sú ľahko automatizované a môžu aplikovať akúkoľvek požadovanú závlahovú dávku (pri výsuve nad terén). Zníženie investičných nákladov je možné dosiahnuť, ak sa aplikuje jedna bočná časť na zavlažovanie sektora zavlažovanej plochy a potom sa presúva na viacero miest. Najskorší a najjednoduchší z týchto pohyblivých bočných systémov sa premiestňuje ručne a nazýva sa pozičná závlaha. V tabuľke 1 uvádzame zhodnotenie aplikácie rôznych spôsobov zavlažovania. Jednou z možností je zavedenie a nasadenie moderného širokozáberového zavlažovača premiestniteľného pivotového typu. Ovládanie umožňuje kontrolovať pracovnú činnosť viacerých zariadení (obr. 1).
Bezpečnosť so zavlažovacími systémami
Tak ako už aj v iných oblastiach hospodárstva, tak aj v oblasti závlahového poľnohospodárstva by mala byť bezpečnosť prioritou. Zavlažovacie systémy môžu predstavovať niekoľko potenciálnych nebezpečenstiev. Potenciálne nebezpečenstvá spôsobené mechanizovanými zavlažovacími systémami zahŕňajú napr. chýbajúce kryty hnacích prvkov, možné pády z rebríkov a veží, početné pohyblivé časti a blesky. V prípade kanálov a iných zdrojov vody (vodné nádrže, rybníky a pod.), môže predstavovať nebezpečenstvo utopenia. Niektoré mikropostrekovacie a postrekovacie zavlažovacie systémy sa používajú aj na aplikáciu chemikálií, ktoré môžu byť toxické. Veľmi dôležitým bezpečnostným problémom je elektrická bezpečnosť, pretože mnohé zavlažovacie systémy využívajú vysokonapäťové (480 V) napájanie (napr. na čerpanie vody, na spustenie motorov). Kombinácia kovovej konštrukcie a vlhkého prostredia má za následok riziko usmrtenia elektrickým prúdom. Manažéri zavlažovania by mali byť pri práci alebo zavlažovaní v blízkosti nadzemných elektrických vedení vždy opatrní. Je zodpovednosťou výrobcov, servisných technikov a ostatných pracujúcich okolo zavlažovacích systémov, aby si boli vedomí možných nebezpečenstiev a bezpečnostných postupov. Pri samotných návrhoch a výrobe závlahových systémov je treba dodržiavať príslušné zákony, predpisy a technické normy. Podrobnejšie informácie o elektrickej bezpečnosti súvisiace so zavlažovacími systémami sú uvedené v príslušných normách, smerniciach a vyhláškach.
Účinnosť zavlažovania, klimatické zmeny a vodné zdrojeZavlažovanie plodín je zodpovedné za 40 percent svetových dodávok potravín. Všadeprítomným problémom pri zavlažovaní je tendencia užívateľov na hornom toku vyčerpávať zdroje vody a tým čiastočne , alebo až extrémne zbavovať užívateľov zásob v smere toku vody. Klimatické zmeny ohrozujú tento problém tým, že obmedzujú dodávky vody do mnohých zavlažovacích systémov. Výsledky pokusov v zahraničí naznačujú, že presadzované práva na vodu majú spoľahlivý aspekt, ale ich vplyv závisí od polohy odklonu, geografických vlastností povodia, fyzickej dostupnosti vody, kultúrnych noriem a vodnej politiky vyššej úrovne. Výsledky zdôrazňujú vzájomnú závislosť inštitúcií a geografie a podporujú úlohu starostlivo vytvorených práv na vodu v súlade s kultúrnymi normami a politikou vyššej úrovne pri adaptácii na zmenu klímy. Hydrologická ochrana je potrebná, keď sa voda musí šetriť, aby sa udržali dodávky sladkej vody (resp. pre všetkých uspokojil dopyt po sladkej vode). Z hľadiska povodia je „spotrebné používanie“ užitočným konceptom. Spotrebné použitie je definované ako voda, ktorá sa odvádza na použitie a nevracia sa do systému vodných zdrojov. Napr. uhoľná elektráreň, ktorá odvádza prúd vody na chladenie, vracia túto vodu do prúdu; nejde teda o spotrebu a voda je k dispozícii následným užívateľom.
Spracovanné z dostupných zdrojov:
prof. Ing. Ján Jobbágy, PhD.
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
