Dá sa povedať, že vyspelosť spotrebiteľa sa odlišuje od krajiny ku krajine, ale v našich zemepisných šírkach je to hlavne od západu na východ. Keď sa stretnú dve gazdinky na parkovisku niekde vo Švajčiarsku, bavia sa o tom, čo nakúpili pre svoju rodinu; kvalitné mäso, kvalitné syry - ale hlavne domácej proveniencie. Cieľom je nakúpiť kvalitu. Samozrejme, za primeranú cenu.
(Môj názor)
Naproti tomu situácia na parkovisku pri slovenskom nákupnom centre by sa dala ohodnotiť ako snaha nakúpiť čo najlacnejšie. Toto je hlavný rozdiel medzi spotrebiteľom na západe, ktorý absolvoval - dalo by sa povedať - univerzitu spotrebiteľa.
Na druhej strane je pravda, že limitujúcim faktorom je zárobok, ktorý sa smerom na západ akoby priamo úmerne zvyšoval. Bohužiaľ, my sa nachádzame možno niekde na úrovni „strednej školy“ - s výnimkou horných desaťtisíc, ktorí sa nepozerajú na to, koľko čo stojí, ale jednoducho nakúpia za akúkoľvek cenu.
Výrobcovia potravín na Slovensku majú okrem základnej úlohy - vyrábať kvalitne - i ďalšiu úlohu: vychovávať a vzdelávať spotrebiteľa, aby kupoval výrobky domácej proveniencie a regionálneho charakteru, ktoré sú kvalitné a najmä sú čerstvé.
Dôležité je presvedčiť spotrebiteľa, že tým, že si kúpi domáci výrobok, podporí domáceho výrobcu, zvýši zamestnanosť, a peniaze ostanú doma, pretože zisk z podnikania zaplatí štátu, ktorý môže peniaze opätovne „naliať“ do infraštruktúry, do kultúry a inde.
Je pravda, že v džungli výrobcov, „pseudovýrobcov“ a „prebaľovačov“ tovaru sa ťažko vyznať a že v tom spotrebiteľovi nepomôže ani čiarový kód. Tiež som si chcel kúpiť slovenské maslo, ale zistil som, že bolo vyrobené v Nemecku.
(Viac sa dočítate v Roľníckych novinách)
