Nedá mi nezareagovať na momentálnu situáciu na trhu s husto siatymi obilninami, konkrétne s kŕmnou a s potravinárskou pšenicou. Ešte stále prebieha žatva, a už teraz je jasné, že bude prebytok potravinárskej pšenice, určenej na výrobu chleba a potravinárskych výrobkov.
To isté platí pokiaľ ide o kŕmnu pšenicu, a aj odborníci zo Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností deklarujú, že na Slovensku bude prebytok minimálne 900 000 ton obilia.
Tento prebytok je ale iba relatívny, pretože cez naše otvorené hranice to tečie ako cez deravé sitko. Momentálne sa pestovatelia na Slovensku predbiehajú v tom, kto predá drahšie pšenicu do Poľska (možno i do Talianska), a tešia sa z dobrého obchodu.
Na takéto krátkodobé a nárazové obchody je však potrebné pozerať sa inou optikou. Optikou, ktorá napovie, že si síce jednorazovo zarobil, ale Poliak ti obratom dovezie lacné mäso (o kvalite nepochybujem, veď je z našej pšenice) a lacné, neoznačené vajíčka - tiež z našej pšenice. Dovezený tovar je o štvrtinu až tretinu lacnejší ako ten potravinársky tovar, ktorý sa s pridanou hodnotou vyrobí na Slovensku.
Teda len tak ďalej, predávajme toho ešte viac, predajme všetko, čo máme v sklade, a zbavme sa suroviny bez pridanej hodnoty. To, že živočíšna výroba je na Slovensku zdecimovaná, už dobre vieme, ale týmto kvázi „opatrením“ a postupom producentov z odvetvia rastlinnej prvovýroby ju posunieme ešte hlbšie do ekonomického suterénu.
Úplne chápem výrobcov rastlinných komodít, že si chcú trochu zahojiť rany z predchádzajúcich období, ale tento postup nemôže byť náplasťou na všetky boľačky. Je to riešenie krátkodobé, a iba pre toho, kto si nevidí ďalej od nosa.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
