24.11.2010 | 07:11
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Chcú zažehnať krízu legitimity

Zástupcovia Európskej komisie predstavili minulý týždeň svoj návrh reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Presnejšie povedané, zverejnené boli hneď tri návrhy, ktoré budú slúžiť ako podklad pre ďalšiu diskusiu.

Pre nové členské krajiny Európskej únie je dôležité predovšetkým to, že všetky tri varianty počítajú so spravodlivejším delením dotácií a odstránením zvýhodnenia pôvodných členských štátov.
„Spoločná poľnohospodárska politika nikdy v minulosti nemala tak blízko ku kríze legitimity ako teraz,“ vyhlásil Dacian Ciolos, eurokomisár pre poľnohospodárstvo.
Táto politika ročne pohlcuje zhruba štyridsať percent z celkového rozpočtu EÚ, čo je podľa niektorých členských krajín, najmä Veľkej Británie, príliš veľa. Nové členské krajiny zasa protestujú proti nespravodlivej deľbe dotácií. Celý systém je okrem toho zastaraný a nedostatočne reaguje na potreby trhu, a preto pripravuje EK jeho zmenu.
Po konzultáciách so zástupcami členských krajín, roľníkmi a verejnosťou stanovila tri hlavné ciele, ktoré by mala reformovaná Spoločná poľnohospodárska politika EÚ plniť: mala by zaistiť bezpečnú a dostatočnú dodávku potravín, udržateľné riadenie prírodných zdrojov a rovnovážny rozvoj vidieckych oblastí.
Zástupcovia Európskej komisie následne vypracovali tri varianty reformy, o ktorých budú ďalej diskutovať ministri poľnohospodárstva členských krajín. Konečné znenie musí schváliť Európsky parlament, a začne platiť s účinnosťou od roku 2014.
Prvý variant, označovaný ako minimalistický, neprináša s výnimkou spravodlivejšej deľby dotácií medzi novými a starými členskými štátmi žiadne radikálne zmeny. Počíta s postupnou orientáciou európskeho poľnohospodárstva na plnenie nových výziev.
Druhý variant, označovaný ako reformný, tiež obsahuje zmeny týkajúce sa deľby dotácií v prospech väčšej rovnosti a spravodlivosti. V rámci neho sa uvažuje o naviazaní časti dotácií na plnenie určitých environmentálnych požiadaviek a o zavedení stropov pre veľké farmy. Práve tento variant sa podľa doterajších signálov z Európskej komisie javí ako najpravdepodobnejší.
Tretí, radikálny variant, presadzuje úplné zrušenie systému priamych platieb a jeho nahradenie platbami za plnenie environmentálnych a klimatických cieľov.
Najdôležitejšou správou z pohľadu nových členských krajín je to, že Európska komisia nepočíta s udržaním súčasného nerovného systému deľby dotácií, a nepočíta ani s prechodným obdobím, v ktorom by mohli vlády členských štátov dorovnávať platby putujúce z európskeho rozpočtu.
„Súčasná agrárna politika stanovuje rôzne pravidlá pre krajiny EÚ-15 a EÚ-12, ktoré nemôžu po roku 2013 pokračovať,“ vyhlásil Dacian Ciolos.
To ale neznamená, že by poľnohospodári z celej Európy dostávali rovnakú sumu. Počíta sa so zavedením určitej minimálnej platby, ktorá by predstavovala isté percento z priemernej sadzby v celej EÚ, a na tú by mali nárok všetci roľníci. Priemerná sadzba v súčasnosti predstavuje zhruba dvestopäťdesiat eur na hektár.
„Na jednotnú sadzbu by mali nadväzovať takzvané nadstavbové platby, ktoré sa budú odvíjať napríklad od trhovej sily a produktivity jednotlivých členských štátov, ale tiež od klimatických podmienok alebo kvality pôdy,“ vysvetlil Juraj Chmiel, námestník českého ministra poľnohospodárstva. Ďalšia zložka dotácií by sa odvíjala od plnenia opatrení na ochranu životného prostredia.
Konečná suma by napokon závisela i od toho, či ide o malého roľníka alebo veľký podnik, keďže Európska komisia navrhuje zavedenie finančných stropov pre veľké farmy. Proti zavedeniu týchto stropov ale protestujú poľnohospodári z niektorých postkomunistických krajín, kde je kvôli kolektivizácii vyšší počet veľkých fariem.
„Budeme sa razantne stavať proti akýmkoľvek návrhom priamych platieb, ktoré by obmedzovali slobodné rozhodovanie roľníkov pri koncentrácii produkcie alebo dokonca viedli k umelému štiepeniu podnikov. Systém priamych platieb potrebuje zásadnú reformu, ale takú, ktorá povedie k zaisteniu spravodlivého zaobchádzania s roľníkmi v rámci celej EÚ,“ vyhlásil český minister poľnohospodárstva Ivan Fuksa.
Časť roľníkov nie je spokojná ani s viazaním dotácií na plnenie environmentálnych opatrení, čo podľa nich zvyšuje náklady na výrobu a narúša produkciu potravín. „Jediným konkrétnym návrhom v celom dokumente je to, že roľníkov v EÚ čaká len ďalšia veľmi drahá záťaž,“ vyhlásil Padraig Walsh, šéf organizácie COPA, ktorá reprezentuje európskych poľnohospodárov.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down