Medzi najrozšírenejšie, najrýchlejšie a najúčinnejšie spôsoby ochrany rastlín patrí používanie chemických prípravkov. Výhodou chemických zásahov je, že v krátkom čase môžeme modernými strojmi ošetriť veľké plochy. K dispozícii je aj špeciálna technika, ktorou možno vykonať proti škodlivému činiteľovi potrebné zákroky aj lokálne, čím rýchlo zabránime šíreniu burín, chorôb, alebo škodcov.
Prednosťou chemických metód v porovnaní s mechanickými je ďalej to, že sú z hľadiska výkonu väčšinou jednoduchšie. Sú ale náročnejšie na kvalifikovaný postup, ochranu zdravia a životného prostredia. Výrobná prax potvrdzuje, že chemický spôsob ochrany rastlín je úspešnejší vtedy, keď je vhodne doplnený ostatnými spôsobmi prevencie a regulácie škodlivých činiteľov. Ochrana a podpora užitočných organizmov predstavuje v integrovanej ochrane poľnohospodárskych plodín tiež dôležitú zložku pestovateľskej technológie.
V ostatných rokoch sa značne obmedzili mechanické vstupy do pôdy. Rozšírili sa minimalizačné a pôdoochranné spôsoby obrábania. Tieto sú založené na rôznej intenzite kyprenia pôdy bez jej obracania. Škodlivé činitele tak ostávajú na povrchu, alebo v plytkej vrstve pôdy. Znížil sa počet pestovaných plodín. Výmery hustosiatych obilnín, repky a kukurice narástli do veľkých rozsahov. V trhovo orientovaných výrobných systémoch sa tiež celkove podcenila prevencia proti šíreniu burín, chorôb a škodcov. Až po výskyte škodlivého činiteľa sa uplatňuje takmer výlučne chemické riešenie zaburinenia porastov a problémov zdravotného stavu plodín. Pritom sa zabúda na hlavný princíp integrovanej ochrany poľnohospodárskych plodín a to sú preventívne opatrenia regulácie škodlivých činiteľov už pri pestovaní predplodiny.
Prirodzená odolnosť rastlín voči chorobám a škodcom závisí do veľkej miery od vhodnosti stanovišťa a úrovne starostlivosti o ich vývin. Dôležité je primerané hnojenie, neprehusťovanie porastov, udržiavanie optimálneho štruktúrneho stavu pôdy. Zabúda sa na podporu rozvoja užitočných mikroorganizmov. Stav porastov treba pri veľkých výmerách plodín častejšie kontrolovať, aby sme mohli proti prípadnej chorobe alebo škodcovi včas zasiahnuť. Ak sa škodca alebo choroba už vyskytnú, zameriavame sa na ich reguláciu, s cieľom udržať ich pod prahom ekonomickej škodlivosti.
Regulácia burín
Základom regulácie zaburinenia pestovaných plodín by malo byť dôsledné potláčanie burín v rámci celého osevného postupu. Stále sú najmä v suchých pestovateľských ročníkoch účinné mechanické spôsoby regulácie (včasná podmietka, mulčovanie „porastliny“ z pozberových strát predplodiny, plečkovanie počas vegetácie). Pri voľbe vhodného herbicídu vychádzame nielen zo spektra burín na pozemku (vzhľadom na citlivosť pestovaných plodín k niektorým herbicídom), ale hodnotíme aj podmienky prostredia. Dôležité sú pôdne vlastnosti, predovšetkým zrnitosť pôdy, obsah humusu a pH pôdy. Tieto faktory v kombinácii s vysokými zrážkami môžu po aplikácii herbicídu spôsobiť aj silné poškodenie pestovaných plodín najmä v počiatočných rastových fázach. Pri plodinách, kde využívame tradičné spôsoby obrábania pôdy, je možné aplikovať herbicídy už pred sejbou (preemergentne), s následným zapravením do pôdy. Výhodou predsejbovej aplikácie je spoľahlivejšie pôsobenie i za suchších podmienok. Základným predpokladom dobrej účinnosti je kvalitná príprava pôdy (kyprosť a povrch bez hrúd) a aplikácia na suchú pôdu. Po ich aplikácii ale musí rýchlo dôjsť k zapracovaniu do pôdy (hĺbka 50 mm). V opačnom prípade dochádza veľmi rýchlo k vyparovaniu a k fotodegradácii herbicídu najmä v čase s vysokou intenzitou slnečného žiarenia.
Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil
externý spolupracovník redakcie, Nitra
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
