Choroby a škodcovia maku siateho

Na dni poľa maku v Šuranoch odborný poradca Ing. Karel Říha zo závažných chorôb maku upozornil na pleseň makovú. Zo strobilurínov je proti plesni najúčinnejší azoxystrobín, ktorý odporúča aplikovať vo fáze koniec háčkovania maku, čím sa zabráni jej rozširovaniu. Účinnosť prípravkov proti plesni makovej odporúča posilniť pridaním silne zásaditého hnojiva (pH minimálne 10,5 - 11).

„Patogénne huby potrebujú mierne kyslé prostredie, aby ich spóry mohli vyklíčiť. Pri zásaditom pH spóry húb odumierajú a keď aplikujete prípravok s lepiacim účinkom, napríklad Agrovital - zabránite, aby sa patogénne huby dostali do nových prirastajúcich listov,“ dodal K. Říha. Z pohľadu výživy k tiosíranu amónnemu uviedol, že má niekoľko účinkov, ide o hnojivo s najrýchlejšie prijateľným draslíkom, sírou a amoniakom, rastlina ich prijme už 16 hodín po aplikácii. „Ak chcete dosiahnuť optimálny zdravotný stav a optimálnu výživu, je optimálny pomer 1:7, t. j. jeden diel síry a sedem dielov dusíka. Výrazne obmedzíte choroby, napríklad výskyt helmitosporiózy na stonkách maku“. V pokusoch a v praxi sa ako veľmi účinný presadil fungicíd Architect. 

Výživa maku

„Mak potrebuje pomerne veľa živín, v jeho výžive vychádzame z odberových normatívov. Na jednu tonu makového semena a slamy odčerpá v čistých živinách: cca 70 kg dusíka, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 26 kg fosforu, 15 kg horčíka a 12 kg síry. Odporúčam hnojiť na úrodu dve tony semena maku z hektára,“ uviedol prof. Ing. Tomáš Lošák, Ph.D. z Mendelovej univerzity Brno. Časť dusíka odporúča aplikovať pred založením porastu a časť počas vegetácie. V prípade aplikácie hnojiva DAM sa prikláňa k používaniu koncentrovaného DAM-u (100 litrov na hektár), neriedeného s vodou. Vo výžive dusíkom odporúča týždeň pred hnojením odobrať vzorky pôdy a dať na analýzu do laboratória na zistenie obsahu anorganického dusíka a podľa toho aplikovať hnojiva, napr. DAM, alebo DASU. 

V prípade ostatných živín - fosfor, draslík, horčík a síra hnojiť pred sejbou. „Kombinácia dusíka a síry v hnojive, ako je DASA, je výborná, pretože síra zvýši využiteľnosť dusíka, čo sa prejaví vo vyššej úrode,“ dodal T. Lošák. Upozornil, že veľmi dôležitá je forma síry, najbežnejšia síranová (DASA, síran amónny), taktiež thiosíranová, ale aj elementárna síra, ktorú je možné aplikovať ako granulované hnojivo zapracovaním do pôdy pred sejbou, alebo v kvapalných hnojivách - zabraňuje rozvoju niektorých hubových chorôb.

Z mikroprvkov sú pre mak dôležité bór, zinok a mangán. Na jednu tonu maku je potrebných cca 110 gramov bóru, 200 gramov zinku a 340 gramov mangánu. „Odporúčam dávku mikroprvkov rozdeliť. Ideálne vykonať postrek na rastliny vo fáze 6 - 8 listov maku, druhýkrát na začiatku predlžovania pri výške maku 20 - 30 centimetrov,“ dodal T. Lošák. Forma hnojív môže byť, napr. chelátová, iónová (napr. síran zinočnatý) a iné. Z ďalších hnojív odporúča horkú soľ (síran horečnatý) v 3 - 5 percentnom roztoku. Z fosforečných hnojív Retafos prim – pôsobí výborne bez ohľadu na pH postrekovej vody.

Regulácia maku

Informácie o  možnostiach použitia regulátorv rastu v porastov maku siateho poskytol Ing. Martin Hnoušť, Ph.D. z Mendelovej univerzity v Brne.

V ponuke je viac prípravkov, napr. Tilmor (prothioconazole, tebuconazole), Prosaro (prothioconazole, tebuconazole), Architect (prohexadion calcium, mepiquatchlorid, pyraclostrobin) a ďalšie. Dôležité je aplikovať ich v rastovej fáze BBCH 39 – predlžovací rast, do výšky internódií desať centimetrov. Porasty, ktoré majú nízky úrodový potenciál nie je potrebné regulovať, naopak pre porasty s predpokladanou úrodou 0,6 až jedna tona z hektára je jedna aplikácia morforegulátora rastu odporúčaná. V porastoch s predpokladom dosiahnutia viac ako jednej tony z hektára je na zvážení, či prvú aplikáciu v BBCH 39 neposilniť ďalšou aplikáciou. V pokusoch najlepšie vychádzala pre druhú aplikáciu účinná látka ethephon (napr. Cerone), desať dní po prvej aplikácii. 

Škodcovia maku

O škodcoch v maku informoval Ing. Jiří Čtvrtečka,  zástupca spoločnosti LABRIS, s.r.o.  Najvýznamnejším škodcom maku je krytonos koreňový, škodí už na klíčnych listoch maku až do fázy predlžovania stonky.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2024 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down