Moderná doba prináša moderné témy, názvy a pohľady. Nie vždy to však musí byť úplne nóvum. Poľnohospodárstvo a živočíšna výroba sa v posledných rokoch spomínajú aj z hľadiska jej nie príliš pozitívneho vplyvu na environment, ktorý je zmenený.
Poľnohospodárstvo a živočíšna výroba sú vraj malo flexibilné, málo otvorené novým výzvam. Živočíšna výroba si určite takýto prístup nezaslúži, rovnako ako ľudia, ktorí v nej pracujú. Výživa je krásna v tom, aká dokáže byť flexibilná a reagovať aj na nové myšlienky. Tak to zoberme ako výzvu a hovorme (alebo píšme) o živočíšnej výrobe v modernom poľnohospodárstve a výžive zvierat. O cirkularite, bezodpadovosti a udržateľnosti...
Jednou z aktuálnych tém v živočíšnej výrobe je aj téma maximálneho využívania vedľajších produktov (niekedy nazývaných ako minoritné suroviny) agropotravinárskeho priemyslu vo výžive zvierat. Moderne im hovoríme cirkulárne kŕmne suroviny, ktoré sme v minulosti označovali skôr za odpady. Samozrejme, odpad nech už je akéhokoľvek pôvodu, nesmie sa využívať vo výžive a kŕmení potravinových druhov zvierat. Tak teda cirkulárne kŕmne suroviny (alebo kŕmne zvyšky spracovateľského priemyslu) majú svoj nutričný, ekonomický a cirkulárny význam. Ich zaradením do kŕmnych dávok a kŕmnych zmesí pre zvieratá znižujeme množstvo vyprodukovaného biologického materiálu a zrazu sa výživa zvierat, živočíšna produkcia a celý agrosektor stáva environmentálne zodpovedný a priateľský. Znižuje sa totiž zaťažovanie prostredia pri nakladaní a likvidovaní takéhoto materiálu. Ekonomicky musia byť tieto suroviny vždy výhodnejšie ako klasické kŕmne suroviny, vyrábané priamou rastlinnou produkciou. No a o nutričnom potenciáli sa môžeme baviť...
Repkové výlisky i pokrutiny
Významnú skupinu cirkulárnych kŕmnych surovín predstavujú rôzne zvyšky (vedľajšie produkty, minoritné suroviny, dokonca koprodukty) vznikajúce spracovaním olejnatých semien (repka, slnečnica), ale aj kukurice. Tepelne efektívnou technológiou sa pripravuje tak repkové, ako aj slnečnicové semeno do formy výliskov alebo pokrutín, ktoré ešte stále obsahujú zaujímavý podiel tuku (oleja). Ten sa získava následnou extrakciou a využiteľnou kŕmnou surovinou je potom repkový alebo slnečnicový extrahovaný šrot. Nutrične je zaujímavý hlavne pre obsah hrubých bielkovín, aj keď jeho energetická hodnota je v porovnaní s plnotučným semenom nižšia. Hlavne repkový extrahovaný šrot je veľmi dobre využiteľný v kŕmnych zmesiach tak pre neprežúvavce, ako aj prežúvavce.
Dokonca niektoré práce zo zahraničia poukazujú na možnú náhradu za sójový extrahovaný šrot za predpokladu dodatočnej úpravy. Spracovanie repkového semena má stále väčší význam, pretože ide o technickú plodinu s využitím aj v bioenergetickom priemysle (obnoviteľná e-zložka do motorovej nafty). Repkové výlisky, alebo repkové pokrutiny? Správny termín sú aj výlisky aj pokrutiny. Termín pokrutiny je trochu starší a evokuje základnú technológiu získavania oleja zo semena. Výlisky, aj keď nemajú pravidelný tvar, sú terminologicky odvodené od lisovania semien z hľadiska získavania oleja. Tak v praxi, ako aj v akademickom prostredí sa používajú oba termíny. Nutrične bohatšími sú repkové výlisky, ktoré obsahujú viac tuku, a teda sú aj energeticky bohatšie. Z pôvodného obsahu tuku v nich zostáva niečo menej ako polovica. Repkový extrahovaný šrot obsahuje asi 5 % tuku.
Kukurica, rezky, mláto
Podobné bioenergetické využitie má aj kukurica, ktorá sa spracováva na produkciu bioetanolu ako obnoviteľnej zložky do benzínu.
Viac sa dočítate v príspevku prof. Ing. BRANISLAVA GÁLIKA, PhD. z Ústavu výživy a genomiky FAPZ - SPU v Nitre - v novoročnom čísle odborného týždenníka Roľnícke noviny č. 1.
