31.08.2011 | 10:08
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Ďalší pokus „západu“ o ovládnutie „východu“

V súvislosti s prípravou novej Spoločnej agrárnej politiky EÚ, ktorej návrh v paragrafovej podobe by mala Európska komisia predstaviť 12. októbra, je pre našich poľnohospodárov jednou z najdôležitejších otázok problém takzvaného zastropovania priamych platieb. Podľa neoficiálnych informácií, ktoré prenikli z EK, by sa mali rôznym percentom krátiť podpory pre podniky, ktoré poberajú priame platby vo výške 150- až 300-tisíc eur. Slovenské poľnohospodárstvo by na to doplatilo stratou značného objemu peňazí, a preto by sme mali vyvinúť maximálne úsilie, aby sa stropovanie zmietlo zo stola. Oslovili sme teda predstaviteľov nášho agrárneho odvetvia s otázkou, ako oni vnímajú tento problém.

MARIAN ZÁHUMENSKÝ, podpredseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie:

„Za snahou zaviesť takzvané stropovanie priamych podpôr vidím hlavne francúzske záujmy. Francúzsko sa totiž všemožne snaží zachovať súčasné status quo, aby tamojší roľníci aj naďalej dostávali najväčší objem peňazí z agrárneho rozpočtu Európskej únie. Komisára pre poľnohospodárstva, zdá sa, majú pod palcom, pretože ten – hoci je Rumun- sa správa ako Francúz. Európska únia aj týmto krokom potvrdzuje, že jej nejde o posilnenie konkurenčnej schopnosti európskeho poľnohospodárstva. To práve pre svoju rozdrobenosť a nízku efektivitu nedokáže na svetovom trhu konkurovať veľkým americkým farmám, alebo veľkým podnikom pôsobiacim v Rusku či na Ukrajine. Únia by teda namiesto diskriminácie či dokonca trestania veľkých a efektívnych poľnohospodárskych podnikov – stropovanie totiž nijak inak nazvať nemožno – mala skôr podporovať spájanie malých podnikov do väčších celkov, aby dokázali obstáť v tvrdom konkurenčnom prostredí. Asi nemusím pripomínať, že ak by stropovanie nakoniec prešlo, pre naše poľnohospodárstvo by to bola katastrofa. Myslím si dokonca, že by to znamenalo ohrozenie jeho existencie. Všetci, najmä štátna exekutíva, musíme teda spraviť všetko preto, aby sa stropovanie nezaviedlo. A keďže je jasné, že sami nič nezmôžeme, treba aktívne hľadať všetky možnosti, ako tomu zabrániť, a pravdaže i spojencov, ktorí by nám pritom mohli pomôcť. Žiaľ, náš rezort pôdohospodárstva a naša vláda robia podľa mňa len veľmi málo preto, aby zastropovanie nebolo. „Žijeme“ prakticky len z toho, čo robia Česi.“

MILAN SEMANČÍK, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory:

„Náš postoj je jasný a veľakrát sme ho už na rôznych fórach deklarovali. Sme jednoznačne proti akýmkoľvek stropom v priamych podporách. Ak sa ich zavedenie napokon objaví v oficiálnom návrhu Európskej komisie, vyvinieme maximálne úsilie proti jeho prijatiu. Ak by bola stanovená doteraz spomínaná hranica 300-tisíc eur, Slovensko by prišlo až o 21 percent priamych platieb. Susedná Česká republika dokonca až o 26 percent, Maďarsko o 16 percent a Nemecko o desať percent. Aj z toho jasne vyplýva, že na stropovanie by najviac doplatili nové členské štáty s dominujúcou veľkovýrobnou formou hospodárenia. Čiže opäť by sme boli voči západnej Európe diskriminovaní ako je tomu aj teraz. Kým u nás je priemerná veľkosť farmy 135 hektárov a v Čechách 84 hektárov, tak priemer EÚ-15 predstavuje len 13 hektárov. A na dôvažok, až 70 percent fariem v celej únii hospodári na výmere do 15 hektárov. To znamená, že stropovanie by bolo trestaním podnikov za ich veľkosť, pričom len koncentráciou výroby môže európske poľnohospodárstvo zvyšovať svoju konkurenčnú schopnosť. Hovorí sa síce, že pri stropovaní by sa mala zohľadňovať aj zamestnanosť, ale je otázne, do akej miery. Podľa údajov, ktoré máme k dispozícii, by na každé pracovné miesto mal mať podnik nárok na kompenzáciu vo výške 10-tisíc eur, ale nemožno vylúčiť ani niečo iné. Zároveň si treba uvedomiť, že únia podporuje inovácie a zavádzanie moderných technológií, čo vedie k zvyšovaniu produktivity práce a tým aj znižovaniu zamestnanosti.“

JOZEF URMINSKÝ, predseda Poľnohospodársko – podielnického družstva Prašice so sídlom v Jacovciach (okres Topoľčany):

„Podľa mňa ide vyložene o politické rozhodnutie Európskej komisie, ktoré nemožno ekonomicky zdôvodniť. Cieľom je nepohnevať si voliča – roľníka, a nedopustiť, aby stabilizované a koncentrované podniky zo strednej a východnej Európy ohrozili ekonomicky rozdrobené poľnohospodárske podniky v západnej Európe. Keď nás ekonomicky nezlomili po vstupe do Európskej únie, tak v tom chcú pokračovať i po roku 2013. Treba si však položiť i otázku, prečo „drobní“ nemeckí, rakúski, dánski či anglickí roľníci často predajú svoje farmy v týchto krajinách a snažia sa investovať v strednej Európe do stredných a veľkých podnikov? Asi nie pre pekné oči, ale z vidiny ekonomickej výhodnosti. My sme firma, ktorá hospodári na 4 400 hektároch poľnohospodárskej pôdy pri 98-percentnom zornení. Za ostatných desať rokov sme po úpadcovi prevzali dva poľnohospodárske podniky. Za dvadsať rokov sme investovali viac ako desať miliónov eur do reštrukturalizácie, špecializácie a zúrodňovania pôdy. Ročne dosahujeme zhruba 10 miliónov eur výkonov. Firmu sme dotransformovali, personálne, majetkovo i ekonomicky sa stabilizovala. Hospodárime v súlade s ochranou životného prostredia, v plnom rozsahu robíme rastlinnú výrobu, chov dojníc a hydiny. Rozvinutá je i pomocná výroba a úzko spolupracujeme s podnikateľmi regiónu pri využívaní dubiózneho majetku družstva. A preto sa oprávnene pýtam politikov, ktorí o tom rozhodujú, prečo máme podľa zámeru EK mať od roku 2014 krátené priame platby asi o 600-tisíc eur ročne? Len preto, že sme prežili úskalia 90-tych rokov, že sme sa upevnili po vstupe do únie, a to aj napriek mnohým nepochopiteľným úskaliam zo strany EK? Čo máme povedať vlastníkom pôdy a podielnikom? Že sú ohrozené ich majetkové účasti v družstve? Podľa mňa je snaha EK zaviesť stropovanie oveľa horší krok ako obdobie 90-tych rokov, aj ako boli podmienky vstupu do EÚ. Robím v tejto firme už 34 rokov, ale takúto cielenú krivdu som ešte nezažil. Najviac ma však uráža to, že si tento krok EK neviem ekonomicky zdôvodniť. Stropovanie by som možno vedel akceptovať len vtedy, keby naša firma mala tých 600-tisíc eur, o ktoré by sa nám platby skrátili, pridelených na osobnom účte. Boli by pritom určené iba nám a slúžili by na zvyšovanie konkurencie pri dodržaní environmentálnych podmienok a adekvátnej zainteresovanosti. Inak si to neviem predstaviť. Stále som však presvedčený, že k stropovaniu v takej forme, ako sa hovorí, nedôjde.“

GEJZA BLAAS, poľnohospodársky ekonóm:

„Pri posudzovaní problematiky takzvaného stropovania priamych platieb treba zohľadňovať základné ciele Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a potrebu jej prispôsobovania sa meniacim sa podmienkam, predovšetkým ekonomickým. Mali by sme asi počkať na definitívne legislatívne návrhy EK, aby bolo možné posúdiť účinky konkrétneho mechanizmu, ktorý sa má uplatniť. Ak by sa použilo kritérium zamestnanosti, pracovných miest, respektíve dôchodku na pracovnú silu, naše produkčné podniky by nemali utrpieť.“

JURAJ KADÁŠ, tajomník Odboru komunikácie s médiami, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR:

„V marci 2011 prijala Rada ministrov poľnohospodárstva EÚ dokument, ktorý určuje základné rámce pre činnosť Európskej komisie pri vypracovaní legislatívneho návrhu reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ministrovi Zsoltovi Simonovi sa do tohto dokumentu podarilo presadiť zásadné postoje SR, určujúce smerovanie k lepšej, spravodlivejšej a efektívnejšej reforme európskej agrárnej politiky – zachovanie dvojpilierovosti, poukázanie na nesúlad so zastropovaním platieb podľa veľkosti fariem, zameranie reformy SPP na aktívnych poľnohospodárov. V rámci rokovaní o reforme SPP po roku 2013 je absolútnou prioritou Slovenska zabrániť obmedzeniu výšky priamych platieb na základe veľkosti podnikov. Prípravy na reformu sú teraz v plnom prúde, pričom prijatiu reformy bude predchádzať ešte dlhá a zložitá diskusia aj na pôde Európskeho parlamentu. Slovenská republika vynaloží maximálne úsilie, aby zastropovanie platieb pre veľké podniky na Slovensku nebolo zavedené. Svedčí o tom „maratón“ rokovaní na pôde EÚ, ale aj množstvo stretnutí ministrov krajín V4 a ďalších krajín, ktoré stropovanie jednoznačne odmietajú. Tieto štáty podpísali viacero deklarácií, v ktorých jasne formulovali svoje výhrady a požiadavky na spravodlivú reformu SPP. Zatiaľ posledné stretnutie krajín V4, Rumunska, Bulharska a Slovinska sa uskutočnilo minulý týždeň v Českých Budějoviciach. Súčasný návrh reformy SPP je len kozmetickou úpravou, a nie reformou, ktorá je orientovaná na trh či konkurenčnú schopnosť. Zavedenie tzv. stropovania by bolo ďalšou komplikáciou, ktorá nezlepší podmienky pre roľníkov v nových členských štátoch. Tie sú proti ďalšiemu uplatňovaniu historického princípu a za zavedenie objektívnych kritérií, ktoré by zohľadňovali podmienky financovania poľnohospodárstva v EÚ-27.“

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down