Zväz chovateľov ošípaných na Slovensku - družstvo v spolupráci s Komorou veterinárnych lekárov SR a Združením veterinárnych lekárov hospodárskych zvierat zorganizovali 12. Chovateľský deň ošípaných.
NITRA. Podujatie, ktoré sa konalo 22. mája v areáli agrokomplexu NÁRODNÉ VÝSTAVISKO, š. p., bolo zamerané na podporu slovenského chovu ošípaných a konzumácie domáceho bravčového mäsa. Chovateľský deň mal odborno-spoločenský charakter - nechýbali prednášky odborníkov a ani tradičná súťaž vo varení guláša. Kulinárske umenie a estetiku stolovania predviedlo viacero tímov, z ktorých najlepšie obstáli pracovníci z NPPC - Odboru živočíšnej výroby Nitra. Za nimi sa umiestnilo družstvo zo štátneho podniku Plemenárske služby SR a z firmy VETIS. Samozrejmosťou bola ochutnávka a posedenie s priateľmi, chovateľmi ošípaných a partnermi z oblasti živočíšnej výroby.
Bez oxidu zinočnatého
Od júna 2022 platí v EÚ zákaz podávania terapeutických dávok oxidu zinočnatého (2 500 ppm a viac) v krmivách pre ošípané. Dôvodom boli najmä environmentálne riziká (hromadenie zinku v pôde) a riziká antimikrobiálnej rezistencie. V tejto súvislosti MVDr. Róbert Herchl, odborný poradca spoločnosti Cymedica CZ, odprezentoval prednášku na tému Štyri roky bez oxidu zinočnatého (ZnO) - veterinárny pohľad na odstav v súvislosti s aktuálnou liekovou politikou.
„Pred štyrmi rokmi bolo zakázané používať ZnO, ktorý slúžil ako terapia a prevencia poodstavových problémov spojených s baktériou E. coli. Zákaz značne zamával s praxou v chovoch ošípaných a objavili sa aj nové problémy,“ uviedol odborník.
Podľa jeho slov, za poodstavové problémy prasiatok môže viacero faktorov - prostredie, stres, výživa, ako aj nevyzretý imunitný systém, ktoré často vedú k hnačkám, resp. k poodstavovým infekciám. Veľkou témou je aj Streptococcus suis - klinicky a ekonomicky najzávažnejší patogén ošípaných. „Za poodstavovými hnačkami stoja vírusy, najčastejšie rotavírusy typu A a C, ktoré poškodzujú výstelku čriev, čo vedie k zníženému vstrebávaniu živín, dehydratácii a k strate hmotnosti. Ďalej koronavírusy, ktoré spôsobujú epidemickú hnačku a transmisívnu gastroenteritídu. Z bakteriálnych patogénov ide o rôzne klostrídie; premnoženie salmonel s následnými hnačkami je často spôsobené narušením črevnej mikroflóry v dôsledku stresu zo zmeny prostredia, výživy a poklesu imunity,“ konštatoval odborník s tým, že problémy po odstave prasiatok spôsobené Escherichia coli patria medzi najčastejšie a ekonomicky najzávažnejšie komplikácie v chove ošípaných.
„Najlepším spôsobom, ako chovy chrániť s plným rešpektom k reguláciám je aktívna imunizácia. Určitý prínos sa prejavuje aj v používaní rôznych okysľovadiel krmiva a pitnej vody, probiotík, prebiotík, symbiotík, sušenej plazmy či prípravkov obsahujúcich protilátky z vaječných žĺtkov,“ uviedol Róbert Herchl. Ako podotkol, pomerne prekvapivé bolo zistenie, že v chovoch ošípaných sa zvýšila intenzita výskytu streptokokov s úmrtnosťou až do 20 %. Nutná je preto rýchla a účinná liečba a metafylaxia, pretože preventívne používanie antibiotík je zakázané.
Nákazová situácia
Africký mor ošípaných (AMO) predstavuje jedno z najväčších rizík pre sektor chovu ošípaných. O nákazovej situácii v chove ošípaných, ako aj o predchádzaní zavlečenia nákaz, platných opatreniach a zásadách bio bezpečnosti informoval MVDr. Milan Dudáš, riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVPS) Komárno.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 23.
