K najväčším jesenným podujatiam poľnohospodárov štandardne patrí „Deň poľa kukurice a jesenných prác“, ktorý sa uskutočnil 7. októbra 2021 tentoraz v Čaklove na východe Slovenska. Tradične hlavným organizátorom podujatia je Združenie dodávateľov poľnohospodárskej techniky na Slovensku – AGRION a spoluorganizátormi vydavateľstvo Profi Press SK, s. r. o. zastrešujúce týždenník Roľnícke noviny, spoločnosť Oragro a Zväz spracovateľov a pestovateľov kukurice.
Súčasťou podujatia bola odborná diskusia zameraná na výhľad úrod kukurice a cien na trhu, do ktorej pozvanie prijali Ing. Ladislav Moravčík, predseda Zväzu pestovateľov a spracovateľov kukurice a Ing. Peter Schultz, predseda PD Mojmírovce, zároveň predseda krajskej rady RPPK Nitra. Diskusiu viedol Ing. Juraj Huba, riaditeľ sekretariátu Združenia dodávateľov poľnohospodárskej techniky – AGRION. V úvode zhodnotil aktuálnu pestovateľskú sezónu, v prípade kukurice vzhľadom na priebeh počasia s predpokladmi dosiahnuť dobré, niekde až veľmi dobré úrody. Vplyv na ekonomiku výroby kukurice budú mať zberové vlhkosti zrna v kontexte s priebehom počasia počas zberu, t. j. aké dodatočné náklady bude musieť pestovateľ vynaložiť na dosušenie kukurice pri rastúcich cenách za energie.
Ako hodnotíte výrobu kukurice na Slovensku v kontexte meniacich sa podmienok prostredia?
L. Moravčík: Kukurica je jednou z veľmi významných plodín, jednak pre poľnohospodárov a jednak pre spracovateľov. Ročne sa na Slovensku dopestuje okolo 1 600 000 ton kukurice a 1 800 000 ton pšenice, čiže na celkovej úrode obilnín, majú tieto dve plodiny hlavný podiel, pričom celkovo sa v tomto období vyprodukuje okolo 4 milióny ton obilnín. V kukurici ako aj v pšenici dosahujeme na Slovensku sebestačnosť nad 130 percent, avšak pre chýbajúcu živočíšnu výrobu a absentujúci spracovateľský priemysel sa hlavne kukurica vyváža, za čo však prvovýroba nemôže. Výmery kukurice sa z roka na rok zvyšujú, keďže aj klimatická zmena umožňuje pestovanie kukurice vo vyšších polohách. Sme preto veľmi radi, že dnes sa toto podujatie uskutočňuje v Prešovskom kraji v Čaklove, pred dvomi rokmi nás hostili v Drienovci, t. j. v Košickom kraji a obidva tieto kraje, resp. pestovatelia, ktorí tu hospodária, významne prispievajú k produkcii kukurici na Slovensku. Konkrétne v Košickom kraji sa kukurica na zrno pestuje na takmer 30 tisíc hektároch a na 6 tisíc hektároch silážna. Naopak v Prešovskom kraji sa kukurica na zrno pestuje na výmere okolo 3 tisíc hektárov a kukurica na výrobu siláže približne na 10 tisíc hektároch, čo nás teší.
Ste spokojní s dosahovanými úrodami v kukurici, čo všetko ovplyvňuje výšku úrod?
L. Moravčík: My, poľnohospodári, podnikáme v prírode a s prírodou. Sme tým ojedinelí v porovnaní s inými odvetviami v hospodárstve a to nielen u nás, ale aj všade inde vo svete. Príroda je o širokej škále premenných, tieto nezmeníme, musíme sa im prispôsobovať. Preto podnikanie v poľnohospodárstve je mimoriadne náročné, a aj keď sa zdá, že každý rok robíme to isté, nikdy tomu tak nie je. Čo sa týka úrod, za rok 2020 sme dosiahli priemernú úrodu zrna na úrovni 8,3 tony z hektára a v tomto roku je odhad cca 7,6 tony z hektára. Niektoré organizácie odhadujú aj vyššiu priemernú úrodu cez 8 ton z hektára. Otázkou je, či sme spokojní s týmito úrodami. Nielen z môjho pohľadu môžem povedať, že v prípade kukurice dosahujeme len 57 percent z úrodového potenciálu, ktorým kukurica disponuje, máme teda naozaj čo robiť, aby bol priemer úrod vyšší.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
