Mliečne kvóty budú v Európskej únii platiť už len necelých päť mesiacov. Minulosťou sa stanú 1. apríla 2015. A podľa všetkého to nebude dôvod na žiaden žart.
BRATISLAVA. Slovenskí producenti mlieka tento míľnik nespúšťajú zo zreteľa. Celkom samozrejme o ňom bola reč aj na ich nedávnom podujatí roka, ktorým sa už pravidelne stáva Deň prvovýrobcov mlieka.
Aj keď o nejakých špeciálnych prípravách na novú situáciu sa exaktne nehovorilo, slovenskí producenti mlieka sa na Deň D pripravujú mimovoľne už roky. Napríklad tak, že postupne z hry vypadávajú najslabší chovatelia dojníc.
„Od roku 2005 až 31 percent podnikov na Slovensku zrušilo výrobu mlieka,“ konštatovala Ing. Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka. A pridala aj ďalšie informácie.
V celej Európskej únii sa v súčasnosti chová 23 miliónov 279 tisíc kráv. A za ostatný rok v únii v globále stúpli tak počty kráv ako aj celkové množstvo nakúpeného mlieka.
„Najväčšie prírastky zaznamenali v Nemecku, v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, vo Francúzsku, ale aj v Poľsku či v pobaltských krajinách,“ uviedla M. Štefániková. A doslova obrovský nárast produkcie mlieka podľa jej informácií evidujú na Novom Zélande.
Je zjavné, že významní svetoví mliečni hráči sa už rozbehli a na novú situáciu sú pripravení. Cez prizmu tohto konštatovania sa potom riaditeľka SZPM pozrela aj na vyhliadky mliečneho sektora po zrušení mliečnych kvót.
„Je otázne, aký vývoj bude na mliečnom trhu v takých krajinách, ako je India, Čína či Rusko, kde stále platí embargo na dovoz mliečnych výrobkov z EÚ. A celkom prirodzene je otázkou dňa aj to, kde svoju dodatočnú produkciu umiestnia európski lídri, teda Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Írsko či Poľsko,“ zamýšľala sa M. Štefániková.
K téme sa vyjadril aj Ing. Stanislav Voskár, člen Rady SMZ a výkonný riaditeľ MILSY, a. s., Bánovce nad Bebravou: „Produkcia mlieka je najvyššia za posledné štyri roky, mlieka je jednoducho veľa. Tak prirodzene vyvstáva otázka, čo s nadprodukciou. Sú iba dve možnosti: alebo sa skonzumuje doma, alebo sa vyvezie.“
Ideálne by podľa neho bolo, keby sme dokázali v praxi naplniť heslo, že to, čo sa doma vyrobí, to sa doma aj skonzumuje.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)