08.10.2010 | 08:10
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Dokážeme sa z tohtoročných záplav konečne poučiť?

Tak poľnohospodári sa konečne dočkali. Od 1. do 29. októbra môžu žiadať o dotácie na kompenzáciu strát, ktoré im spôsobili tohtoročné záplavy. Avšak len pre málo z postihnutých subjektov, ak vôbec pre nejaký, je to dobrá správa. Prečo?

V prvom rade preto, že pomoc prichádza príliš neskoro. Ak aj všetko pôjde hladko, poľnohospodári nedostanú peniaze skôr ako v druhej polovici novembra. Pritom ak mala byť táto pomoc aspoň ako tak účinná, mala byť vyplatená najneskôr pred zakladaním novej úrody.

Mnohé podniky boli totiž natoľko postihnuté záplavami, že prakticky nemajú ani na výplaty, nieto ešte na to, aby kvalitne zasiali oziminy, či nebodaj sa postarali o povodňami znehodnotenú pôdu. Nuž a v decembri, keď sa konečne dočkajú odškodnenia, už toho veľa nenarobia a niektorí už asi ani nebudú...

Nuž a druhou, nemenej závažnou pripomienkou zo strany prvovýrobcov je  výška samotnej pomoci. Ministrovi pôdohospodárstva sa na odškodnenie záplavami postihnutých poľnohospodárov podarilo „naškriabať“ len zhruba päť miliónov eur. Táto suma by možno stačila, keby záplavy postihli jeden či dva okresy, ale určite nie teraz, keď bolo zaplavených vyše 150-tisíc hektárov ornej pôdy a postihnutých bolo asi 1 400 podnikov.

Veď len spoločnosť Agrostaar KB v Kráľovom Brode mala zaliatych 1 350 hektárov z 2-tisíc hektárovej výmery, pričom voda im spôsobila škodu vo výške jedného milióna eur. O zhruba rovnako vysokú sumu pripravili záplavy aj poľnohospodárov zo spoločnosti Agrocoop Imeľ či Agrotop Topoľníky. A takýchto príkladov na celom Slovensku sú určite desiatky, ak nie stovky.

Ďalšie problémy, ktoré sa v tejto súvislosti objavili na verejnosti, sú už len zástupným problémom. Či už ide o spôsob a metodiku výpočtu škôd, alebo o určenie hranice kedy majú poľnohospodári na odškodnenie ešte nárok a kedy už nie.

Treba si totiž uvedomiť, že ministerstvo má na odškodnenie poľnohospodárov len minimálnu sumu, keďže vláda sa k poľnohospodárom obrátila chrbtom, a tak ministrovi v podstate ani neostalo nič iné než nájsť spôsob, ako celkový objem škôd čo najviac skresať. Jednoducho bol známy výsledok a potom sa hľadal spôsob ako sa k nemu dopracovať, respektíve aspoň priblížiť.

Preto sa táto dotácia vzťahuje len na 15 vybraných plodín, preto sa odškodnenie týka len záplav zo začiatku júna, preto sa vzťahuje iba na ujmy spôsobené záplavovou vlnou a nie vzlínaním spodných vôd, preto sa nebude uhrádzať súčet škôd ale pokles úrody prepočítaný na celý podnik.

Poľnohospodári sa teda budú musieť vyrovnať s tým, že odškodnenie za tohtoročné záplavy bude len minimálne a vypočítané podľa takej metodiky akú na ministerstve „narýchlo“ vyhútali.

Od právom sklamaných a nahnevaných prvovýrobcov si to vyžiada ďalšie nemalé obete. Aby však tieto obete mali aj nejaký zmysel, treba konečne urobiť  niečo preto, aby sa tohtoročná situácia už nezopakovala. Počasie je totiž čoraz nevyspytateľnejšie a väčšie či menšie extrémy sa v podstate vyskytujú každý rok.

Všetci zainteresovaní – teda štátna exekutíva, samospráva, ako aj banky a poisťovne – by mali čo najskôr uviesť do života naozaj funkčný systém riešenia rizík v poľnohospodárskej prvovýrobe.

A začať treba pri peniazoch. Na tento účel je nutné z viacerých zdrojov vyzbierať nemalý objem peňazí, lebo nejaký ten milión eur nič nevyrieši a zasa by sme boli len tam kde teraz. Keď sa vyrieši tento zásadný problém – a pri štipke rozumu a troche ochoty sa vyriešiť dá – potom môžu prísť na rad aj ďalšie otázky. Napríklad spôsob zisťovania škôd, metodika ich výpočtu, respektíve či odškodňovať len záplavy, alebo aj podmáčanie a sucho.

Nemenej dôležité je však tiež to, aby sme neustále neriešili len dôsledky, ale spravili sme aj niečo preto, aby sme škodám spôsobeným nepriazňou počasia zabránili, prípadne ich aspoň eliminovali.

Veď o čo menšie by boli tohtoročné škody, keby sa niekto poriadne staral o odvodňovacie kanály, keby sme nemali vyše 800-tisíc hektárov zhutnených pôd, keby sa napríklad podporovala práca a nie ničnerobenie...

Potom by aj tých päť miliónov eur malo určite inú váhu ako dnes.

ROMAN LETTRICH

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down