V Piešťanoch už od roku 1996 funguje Génová banka SR, ktorej cieľom je strednodobé a dlhodobé uchovávanie semien genetických zdrojov rastlín v životaschopnom stave. V prípade hospodárskych zvierat však na Slovensku doteraz nič také nejestvuje. Pritom z hľadiska zachovania biodiverzity i nášho kultúrneho dedičstva by to malo byť samozrejmosťou. Na to, prečo to tak doteraz nebolo a či sa konečne dočkáme aj génovej banky živočíšnych genetických zdrojov sme sa opýtali profesora PETRA CHRENEKA, vedúceho Ústavu genetiky a reprodukcie hospodárskych zvierat Centra výskumu živočíšnej výroby (CVŽV) Nitra.
Prečo Slovensko ešte stále nemá plne funkčnú génovú banku živočíšnych genetických zdrojov, keď génová banka rastlín funguje už 15 rokov?
„Má to viacero dôvodov. Nie žeby sme na túto problematiku v projektoch nekládli dôraz, alebo nemali primerane vzdelaných odborníkov, ale finančná náročnosť spracovania a uchovávania živočíšnych genetických zdrojov viacerých druhov hospodárskych zvierat v podmienkach in vitro (zmrazené spermie, embryá, prípadne kmeňové bunky) je vyššia ako v prípade rastlín. Okrem toho, nie u všetkých druhov hospodárskych zvierat je to po metodickej stránke dotiahnuté až na takú úroveň, aby to bola rutinná záležitosť; napríklad nedostatočná prežívateľnosť a motilita spermií baranov a capov po ich rozmrazení. V neposlednom rade je vážnym problémom aj nedoriešená legislatíva.“
V poslednom čase sa podľa všetkého predsa len ľady pohli aj v tomto smere. Ako ste teda pokročili s realizáciou budovania génovej banky živočíšnych genetických zdrojov?
„S cieľom dobudovať a sprevádzkovať národnú génovú banku živočíšnych genetických zdrojov v CVŽV Nitra v súčasnosti intenzívne pracujeme na jej infraštruktúre, špeciálne na účely kryouchovávania DNA a biologického materiálu. To sa nám darí predovšetkým vďaka projektom zo štrukturálnych fondov EÚ (LAGEZ, CEGEZ), realizovaných v rokoch 2009 - 2013. Zakúpili sme už napríklad potrebné prístrojové vybavenie v hodnote 100-tisíc eur. Avšak erudovanosť pracovníkov CVŽV Nitra, v spolupráci s inými pracoviskami na Slovensku, a kompletné prístrojové vybavenie nestačia na to, aby národná génová banka bola zaregistrovaná a uvedená do prevádzky.
Nášmu výskumnému ústavu sa zatiaľ, aj vďaka zapojeniu do európskych projektov, podarilo sprevádzkovať národný informačný systém biodiverzity živočíšnych genetických zdrojov, pričom v súčasnosti funguje 1. verzia. Tento systém je prepojený s nadnárodnými informačnými systémami Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a decentralizovanou sieťou národných informačných systémov. Povinnosť poskytovať aktualizované údaje do týchto databáz vyplýva Slovensku z medzinárodných dohovorov, ktoré SR ratifikovala v 90-tych rokoch. Chovatelia môžu prostredníctvom uvedených zdrojov získať informácie nielen o slovenských plemenách, ale majú prístup aj k detailným informáciám zo zahraničia.
Prevádzkovanie národnej génovej banky živočíšnych genetickych zdrojov si bude tiež vyžadovať určitú finančnú podporu zo strany štátu, a to nielen na kryouchovávanie vzoriek, ale aj na podporu chovateľov, ktorí sú ochotní chovať plemená na pokraji vyhynutia (napríklad pôvodná valaška) napriek ich nižšej úžitkovosti, a tým aj ekonomickej efektívnosti chovu.“
Z akých zdrojov by bolo možné získať potrebnú sumu? Mali by sa na tom podieľať aj chovatelia?
„Jedna vec je spustenie NGB a druhá udržiavanie a dopĺňanie vzoriek. Určite to bude závisieť aj od počtu a typu vzoriek (či to budú napríklad spermie alebo embryá), od počtu jednotlivých druhov hospodárskych zvierat a podobne. Výhodou je, že si to už nebude vyžadovať financie na nákup prístrojovej techniky, potrebnej budovy a čiastočne je to možné personálne pokryť našimi zamestnancami. Podpora zachovania domácich plemien in situ i ex situ je obvykle súčasťou podporných dotačných systémov väčšiny kultúrne vyspelých krajín.“
Prečo je vlastne potrebné mať takúto génovú banku? Stojí to za to?
„Národná génová banka je súčasťou národného programu ochrany a manažmentu živočíšnych genetických zdrojov. Mala by zabezpečovať monitoring, odber a uchovávanie vzoriek genetických zdrojov (spermie, oocyty, embryá, somatické bunky, tkanivá, DNA atď.) v pôvodnom stave, hlboko zmrazených alebo lyofilizovaných, ako aj ich skladovanie, molekulárno-genetickú charakterizáciu vzoriek, výskum - porovnanie genetickej biodiverzity, vedenie informačného systému o skladovaných vzorkách a ich použití a v prípade potreby ich využitie na obnovenie pôvodných plemien.
V období, keď slovenské poľnohospodárstvo permanentne zaznamenáva znižovanie stavu hospodárskych zvierat, treba si čo najskôr uvedomiť, že chov hospodárskych zvierat má význam nielen z hľadiska ekonomického, prípadne národohospodárskeho, ale je aj našim historickým a kultúrnym bohatstvom a zabezpečuje tiež kultúrne obhospodarovanie krajiny a rozvoj vidieka. Spoliehať sa len na dovoz genetického materiálu živočíšneho pôvodu, prípadne dovoz potravín zo zahraničia, je spojené s permanentným rizikom ich kvality a originality. Za ostatných 50 rokov došlo na Slovensku k významnému zníženiu stavov hospodárskych zvierat a v prípade niektorých druhov k úplnému zániku pôvodných, autochtónnych plemien. Príčinou miznutia autochtónnych, ale aj introdukovaných plemien, ktoré sa už prispôsobili prírodným a sociálno - hospodárskym podmienkam Slovenska, je neschopnosť odolať ekonomickej konkurencii špecializovaných úžitkových typov.“
Nedostatočné financovanie vedy zo strany štátu je u nás dlhodobým a stále nevyriešeným problémom. Úlohu štátu mala v tomto smere suplovať EÚ. Ako sa vám darí získavať zdroje z jej štrukturálnych fondov?
„Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra (v spolupráci s viacerými inštitúciami) má schválených šesť projektov zo štrukturálnych fondov, z toho dva projekty cielene zamerané na živočíšne genetické zdroje. Celková suma je primeraná cieľom týchto projektov, problém je v meškaní refundovania finančných prostriedkov. O tom však hovorí takmer každý, kto podobné projekty rieši. A najviac ma mrzí, že sa o tom hovorí už viac ako štyri roky, ale namiesto zjednodušenia administratívy sa to stále len komplikuje.“
Máte skúsenosti z pôsobenia a spolupráce s viacerými špičkovými zahraničnými výskumnými ústavmi. Dá sa vôbec porovnávať naša pôdohospodárska veda a výskum s tou v západnej Európe?
„Od roku 1998, kedy som mal prvýkrát možnosť zahraničného študijného pobytu vo Francúzsku (INRA Jouy-en-Josas) sa toho veľa zmenilo. Vtedy som ten rozdiel vnímal najmä z pohľadu prístrojového vybavenia a dostupnosti finančných prostriedkov na nákup chemikálií a spotrebného materiálu na realizáciu experimentov. Porovnateľné to bolo s dostupnosťou biologického materiálu a s úrovňou vzdelania vedeckých pracovníkov. Aktuálne už taký rozdiel v prístrojovom vybavení nie je (aj vďaka možnostiam štrukturálnych fondov), ale prehlbujú sa rozdiely vyplývajúce z rozdielnej úrovne podpory vedy a výskumu zo štátneho rozpočtu. Zhoršila sa tiež dostupnosť biologického materiálu v dôsledku rapídneho znižovania stavov hospodárskych zvierat, a negatívom je aj rozpad živočíšnej výroby na Slovensku. To, samozrejme, znižuje možnosti vedcov aplikovať získané výsledky v praxi, ako aj záujem poľnohospodárov o naše výsledky. Pochopiteľne, že vo väčšine prípadov ide o ich neschopnosť zaplatiť za naše analýzy, metódy a služby.“
