K sérii výnimočne vydarených aktivít technologického výskumu, náležiacich do kategórie „cutting edge on-farm research“, patrí vypracovanie „Prípadovej štúdie o strednodobom, 5-ročnom vplyve rôznych spôsobov obrábania pôdy na úrodu a kľúčové agro-ekologické súvislosti uhlíka a dusíka“. V hospodárskych danostiach a gescii SHR Ing. Petra Mižíka, ktorý je profesionál slovenskej odbornej verejnosti dobre známy, bol realizovaný rozsiahly, agronomicky veľmi precízne navrhnutý polo-prevádzkový poľný pokus, v pôdno-klimatických podmienkach Východoslovenskej nížiny (VSN) v období 2020/21-2024/25. Na rozdiel od podobne koncipovaného agrotechnického výskumu, dlhodobo udržiavaného v interných danostiach na výskumnej báze v stacionárnych malo-parcelových poľných pokusoch s limitovanou malo-parcelovou technikou (od 1995), tento pokus bol cielene zameraný na uplatnenie veľkoplošnej techniky.
Prvé výskumné práce, vrátane výstupov ÚA Michalovce, ktoré porovnávajú konvenčné obrábanie s bezorbovým a minimalizačným obrábaním pôdy na Slovensku, sa spájajú so začiatkom 70.-tych rokov 20. storočia, avšak ich moderný rozmach je spojený až s vývojom technicky vyspelejších zariadení a strojov a siaha do polovice 90.-tych rokov 20. storočia. Podobne ako väčšina prác z iných európskych krajín vrátane okolitých, aj tento domáci výskum je založený na maloparcelových experimentoch, teda a priori s využitím „malotonážnej“ techniky. Vzhľadom na silný spoločenský a ekonomický tlak, kladený na vývoj a využívanie ekologicky a klimaticky „inteligentného“ obrábania pôdy, v rôznych častiach sveta sú rôzne metódy obrábania pôdy prítomné rovnaké desaťročia. Ich strednodobý a dlhodobý dopad, a pre rôzne agro-ekologické predpoklady podobne tiež ich krátkodobý vplyv, je však pomerne častým predmetom aj rôznych rozporov, kontradikcií. Pre hlavné poslanie poľnohospodárstva, ktorým je udržateľná výroba potravín/krmív v dostatočnom množstve, verzus v súčasnom ponímaní jeho prístupov k tzv. globálnym enviro výzvam, sú nevyhnutné obojstranne prospešné riešenia. Na rozdiel od skorších prác tento výskum, zameraný na overenie strednodobého vplyvu obrábania pôdy na vývoj úrody a kľúčové agronomické súvislosti vzťahu uhlíka a dusíka, bol polo-prevádzkový a bol realizovaný v ideálnych pôdnych a za priaznivých klimatických podmienok. Jedným z dôrazov tohto technologicky precízne navrhnutého pokusu bolo využitie veľkoplošnej mechanizácie, pričom založené a sledované boli vzájomne kontrastné spôsoby obrábania pôdy.
Založenie pokusu, agrotechnika a pôdno-klimatické podmienky
Pokus bol založený v roku 2020, a to na vyrovnanej parcele, kde sa od roku 2008 pestuje striedavo len ozimná pšenica a sója. Do pokusu boli zahrnuté štyri spôsoby obrábania pôdy: (i) 'Podrývanie' para-pluhom s hĺbkovým kyprením do 50 cm, (ii) 'Orba' klasickým pluhom do hĺbky 30 cm, (iii) 'Pásové kyprenie' do hĺbky 20 cm, a (iv) 'Priama sejba' bez obrábania; pričom 'podrývalo' a 'oralo' sa iba každý druhý rok, resp. vždy pred pestovaním sóje.
Sója bola siata (11. mája 2021; 3. mája 2023; a 1. mája 2025) do hĺbky 3,5 cm; počas celého pokusu bola použitá iba odroda „Atacama“ pri jednotnom výsevku 0,55 milióna klíčivých semien na hektár. Ozimná pšenica bola zasiata (30. októbra 2021 a 11. októbra 2023) do hĺbky 3,0 cm; v celom pokuse bola použitá iba odroda „Avenue“ pri jednotnom výsevku 3,50 milióna klíčivých zŕn na hektár.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách č. 50.
