27.11.2019 | 05:11
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Dopyt po sladovníckom jačmeni stúpa, napriek tomu sa u nás jeho výmera znižuje

Slovensko je šiestym najväčším exportérom sladu v Európe a 12. vo svetovom meradle. Vlani slovenské sladovne vyprodukovali 290.000 ton sladu, čo je najviac za posledných desať rokov. Z tohto množstva šlo 82 percent na export a zvyšok dokázal plne pokryť potreby slovenských pivovarov, ktoré tak môžu vyrábať pivo výlučne z domáceho sladu.

NITRA. Podľa slov prezidentky Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Jany Shepperd patrí slad dlhodobo medzi najvýznamnejšie slovenské agrokomodity, ktoré vyvážame až po spracovaní, s vyššou pridanou hodnotou. Slovenskí producenti zároveň momentálne dokážu plne pokryť aj potrebu pivovarov na Slovensku. „Aj vďaka tomu možno naše pivá označiť ako slovenské potraviny. V súvislosti s výrobou sladu rastie aj dopyt po sladovníckom jačmeni, žiaľ, za posledných desať rokov klesla výmera osevných plôch jačmeňa jarného o polovicu. A bez sladovníckeho jačmeňa sa slad vyrábať nedá,“ skonštatovala Shepperd.
      Slovenskí sladovníci preto musia každý rok doviezť takmer 100.000 ton jačmeňa prevažne z Čiech a Maďarska. Čoraz častejšie sa však musí importovať až z Francúzska. „A to nám zvyšuje náklady a dostáva nás to do konkurenčnej nevýhody. Potom musíme hľadať rôzne spôsoby zefektívnenia výroby, pričom tým najefektívnejším spôsobom by bolo vypestovať sladovnícky jačmeň doma,“ skonštatoval viceprezident sladovníckej sekcie Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Tomáš Ševčík.
      Na to, aby bolo Slovensko v pestovaní sladovníckeho jačmeňa sebestačné, musí sa podľa jeho slov zvýšiť osevná plocha približne o 30.000 hektárov. „Mala by narásť aspoň na 160.000 až 170.000 hektárov,“ myslí si Ševčík. Aj napriek tomu, že dopyt po sladovníckom jačmeni stúpa a jeho výkupné ceny sú u nás podľa Ševčíka o desiatky eur vyššie ako bežné indexované ceny, výmery jačmeňa sa na Slovensku nezvyšujú.
      Podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emila Macha sú za tým obavy poľnohospodárov, ktoré pramenia predovšetkým z klimatických zmien. „Práve klíma spôsobuje to, že často aj dve tretiny zasiateho sladovníckeho jačmeňa z dôvodu zlej kvality skončia ako krmivo, takže zaň pestovatelia dostanú menej peňazí, ako očakávali,“ vysvetlil Macho.
      Podľa jeho slov je nutné hľadať cesty, ako pestovanie jarného jačmeňa určeného na výrobu sladu podporiť aj zo strany vlády. „Pomohlo by už aj to, keby štát podporil podnikanie a predvídateľnosť podnikateľského prostredia. Pivovarnícky reťazec je veľmi dlhý od pestovateľov jačmeňa cez výrobcov sladu, pivovary, distribúciu až po obchod a gastronómiu. To znamená, že aj nepriama podpora a zlepšenie podnikateľského prostredia môže pomôcť. Spotreba sladu aj piva vo svete stále rastie, výroba sladu je navyše ekologická a slad patrí dlhodobo medzi naše najvýznamnejšie exportné agrokomodity. Ak teda aj naďalej chceme variť slovenské pivá zo slovenského sladovníckeho jačmeňa, zaslúži si jeho pestovanie podporu,“ skonštatovala Shepperd.

/tasr/

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down