Digitalizácia a moderné technológie prenikajú do všetkých oblastí poľnohospodárstva. Po precíznom riadení výživy rastlín, monitorovaní zdravia porastov či automatizovanom dojení prichádza na rad ďalšia inovácia - využitie umelej inteligencie (AI) a dronov priamo v celom procese výroby a využitia objemových krmív. A práve tento smer sa otvára aj českému poľnohospodárstvu.
V nedávnych príspevkoch v časopise Úroda a Agrárny obzor sme sa zaoberali možnosťami využitia dronov v optimalizácii zberu krmovín, ich konzervácie, skladovania a v kŕmení hospodárskych zvierat, najmä dojníc. Ukázali sme, ako môžu títo lietajúci pomocníci pomôcť sledovať zrelosť porastov, cielene aplikovať prípravky alebo monitorovať teplotu v silážnych žľaboch. Spomenuli sme prvé zahraničné výsledky, napríklad z Kanady, kde sa táto technológia začína presadzovať v praxi. Teraz prichádza významná správa: český výskum v tejto oblasti získal finančnú podporu a môže z teórie prejsť do praxe.
Úspech v prestížnej súťaži
Národná agentúra pre poľnohospodársky výskum, resp. Ministerstvo zemědělství ČR, nedávno vyhlásilo výsledky verejnej súťaže programu na podporu aplikovaného výskumu ZEMĚ II. Z veľkého počtu návrhov bolo vybraných 75 víťazných projektov, ktoré získajú podporu v rokoch 2026 až 2030. Medzi nimi je náš projekt s registračným číslom QL26010434 nesúci názov: Integrovaný systém umelej inteligencie a bezpilotných lietadiel pre optimalizáciu celého procesu produkcie a silážovania krmív a ich využitie pri kŕmení dobytka. Projekt voľne nadväzuje na náš predchádzajúci projekt s názvom: Aplikácia precízneho poľnohospodárstva v celom procese od výroby siláže až po kŕmenie dobytka.
Hlavným riešiteľom je Výzkumný ústav živočišné výroby, v.v.i. a spoluriešiteľmi sú spoločnosť NutriVet s.r.o. a Vysoké učení technické v Brne, konkrétne Fakulta elektrotechniky a komunikačných technológií. Táto kombinácia výskumnej inštitúcie zameranej na výživu zvierat, súkromnej spoločnosti s praxou v poľnohospodárskom poradenstve a technickej univerzity s expertízou v oblasti elektroniky a AI vytvára ideálny tím na riešenie tejto komplexnej úlohy.
Čo projekt prinesie?
Hlavným cieľom projektu je vytvoriť ucelený systém, ktorý prepojí AI a drony tak, aby dokázal optimalizovať celý proces - od pestovania kŕmnych plodín cez ich fermentáciu až po samotné kŕmenie dobytka. Ide teda o komplexné riešenie, ktoré pokrýva všetko od poľa až do žľabu kŕmneho stola. Projekt má vytvoriť prediktívne modely využívajúce strojové učenie. Tie budú slúžiť na stanovenie optimálneho času zberu, riadenie aplikácie aditív do siláže, na predpovede priebehu fermentácie a optimalizáciu kŕmnych dávok. Dôležitou súčasťou bude integrovaný systém dronov pre zber dát a cielenú aplikáciu prostriedkov, ďalej senzory pre monitoring fermentácie a špeciálne algoritmy na spracovanie veľkého množstva dát z rôznych zdrojov. Výsledkom by malo byť ekonomicky efektívne riešenie, ktoré prinesie zníženie nákladov na energie a prácu, zvýši presnosť aplikácií prípravkov, zlepší kvalitu krmív a prispeje k udržateľnejším postupom v poľnohospodárstve.
Ako to bude fungovať v praxi
Predstavme si konkrétne, ako by mal takýto systém pracovať:
Monitoring porastov a optimalizácia zberu: Drony vybavené multispektrálnymi kamerami a špecializovanými senzormi budú pravidelne prelietavať nad poľami. Pomocou špeciálnych algoritmov AI dokážu vyhodnotiť zdravie rastlín, stupeň ich zrelosti a nutričné parametre. Na základe dát systém určí optimálny termín zberu - nie podľa kalendára alebo odhadu, ale podľa reálneho stavu porastu. Tým sa maximalizuje nutričná hodnota zberaného krmiva.
Cielená aplikácia prípravkov: Poľnohospodárske drony už dnes vynikajú v schopnosťou aplikovať hnojivá, pesticídy alebo herbicídy s veľkou presnosťou. Na rozdiel od tradičných metód, ktoré pokrývajú celé polia jednotne, môžu drony sledovať predprogramované lety a ošetrovať iba konkrétne oblasti, ktoré to skutočne potrebujú. V prípade nášho projektu pôjde o cielenú aplikáciu silážnych aditív - systém vyhodnotí, ktoré časti poľa obsahujú plodiny s vyššou vlhkosťou alebo s rizikom kontaminácie, a práve tam aplikuje vyššiu dávku prípravku. Tým sa optimalizuje jeho využitie a znížia zbytočné náklady.
Monitoring fermentácie: Do silážnych žľabov alebo veží budú umiestnené špeciálne senzory, ktoré budú kontinuálne merať kľúčové parametre - pH, teplotu, vlhkosť, prípadne plynné metabolity. Dáta budú bezdrôtovo prenášané do centrálneho systému. AI z týchto dát vyhodnotí, ako fermentácia prebieha, či nehrozí nejaké riziko (napr. prehriatie), prípadne navrhne nápravné opatrenia.
Optimalizácia kŕmnych dávok: Systém bude zbierať a analyzovať dáta o individuálnych zvieratách (napr. z dojacich robotov) a aktuálne parametre vyrobených siláží. Na základe toho dokáže dynamicky zostavovať optimálne kŕmne dávky - nielen pre celé stádo, ale aj pre jednotlivé skupiny zvierat podľa ich potrieb a výkonnosti.
Integračná platforma: Všetky dáta - z dronov, senzorov, laboratórií i zo stajne sa budú zbiehať do jedného miesta. Špeciálne softvér ich spracuje a prehľadne vizualizuje. Poľnohospodár tak bude mať na jednom mieste komplexný prehľad o celom procese produkcie a využitia krmív.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. RADKA LOUČKU, CSc. z Výzkumného ústavu živočišné výroby, v.v.i., Praha-Uhříněves - v novoročnom čísle odborného týždenníka Roľnícke noviny.
