11.04.2012 | 10:04
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Ekologické poľnohospodárstvo: rozloha sa nemení, trh rastie

Tridsaťsedem miliónov hektárov a takmer štyridsaťpäť miliónov eur – to sú dve hlavné cifry, popisujúce stav ekologického poľnohospodárstva na svete za rok 2010. Prvé číslo, čiže výmera plochy, na ktorej sa hospodári v ekologickom režime, sa medziročne nezmenilo. Druhé číslo, reprezentujúce obrat na trhu s biopotravinami, stúplo v porovnaní s rokom 2009 o osem percent.

Tieto údaje pochádzajú z publikácie Svet ekologického poľnohospodárstva (The World of Organic Agriculture), ktorú vydala Medzinárodná federácia hnutí ekologického poľnohospodárstva (IFOAM) v spolupráci s Výskumným inštitútom ekologického poľnohospodárstva (FiBL), činným v Nemecku, Rakúsku a vo Švajčiarsku. Správa o vývoji ekologického poľnohospodárstva v celosvetom meradle je založená na údajoch z roku 2010 zo stošesťdesiatich krajín, a bola zverejnená na veľtrhu BioFach, konajúcom sa vo februári tohto roku v nemeckom Norimbergu.
Celková výmera pôdy, na ktorej hospodária ekologickí roľníci, sa medziročne znížila o 50-tisíc hektárov, čiže o 0,1 percenta. Môže za to predovšetkým pokles rozlohy v Ázii, najmä v Číne a v Indii. Naopak, v Európe sa ekologickej produkcii darí: plocha sa zvýšila o 800-tisíc hektárov, a dosiahla tak celkovú výmeru 10 miliónov hektárov, čo je v porovnaní s rokom 2009 nárast o deväť percent. Najväčšiu zásluhu na európskom raste má Francúzsko, kde sa plocha zvýšila o 170-tisíc hektárov, Poľsko, kde zaznamenali nárast o 150-tisíc hektárov, a Španielsko, kde pribudlo 130-tisíc hektárov pôdy obhospodarovanej v ekologickom režime.
Ak sa na ekologické poľnohospodárstvo pozrieme z hľadiska svetadielov, potom môžeme konštatovať, že až tretina z celkovej výmery sa nachádza v Oceánii, za ktorou nasleduje Európa (27 percent) a Latinská Amerika (23 percent). Najväčšie plochy ležia v Austrálii (12 miliónov hektárov), v Argentíne (4,2 milióna hektárov) a v USA (1,9 milióna hektárov). Z hľadiska krajín si ekologické poľnohospodárstvo získalo najväčšiu obľubu u roľníkov na Falklandských ostrovoch, kde sa v ekologickom režime hospodári až na 36 percentách z celkovej poľnohospodárskej plochy. Na druhom mieste je Lichtenštajnsko, kde tento podiel dosahuje 27 percent, nasledované tretím Rakúskom s podielom 20 percent.
Zhruba dve tretiny z celkovej plochy tvoria pastviny (23,7 milióna hektárov), necelá pätina (6,1 milióna hektárov) je tvorená ornou pôdou, čo je medziročný nárast o šesť percent. Na nej sa pestujú predovšetkým obilniny, vrátane ryže (2,5 milióna hektárov), zelené krmivo (2 milióny hektárov), olejiny (0,5 milióna hektárov) a zelenina (0,3 milióna hektárov). Zhruba sedem percent (2,7 milióna hektárov) z celkovej plochy tvorí pôda s trvalými kultúrami; na nej sa pestuje najmä káva (700-tisíc hektárov), olivy (500-tisíc hektárov) a kakao (300-tisíc hektárov). Za zhruba desať percent z celkovej výmery pôdy, obhospodarovanej v ekologickom režime, neboli k dispozícii podrobnejšie údaje o využití.
Celkový počet ekologicky hospodáriacich subjektov na svete dosiahol hranicu 1,6 milióna. Až osemdesiat percent z nich sa nachádza v rozvojových krajinách. Tretina z celkového počtu ekofariem leží v Afrike, nasledujú ekofarmy z Ázie (29 percent) a Európy (18 percent). Čo sa týka krajín, najviac ekologicky hospodáriacich producentov zaznamenala India (vyše 400-tisíc), Uganda (189-tisíc) a Mexiko (129-tisíc).
Napriek tomu, že rozloha pôdy v ekologickom poľnohospodárstve stagnuje, trh s biovýrobkami rastie, a to v USA a v Európe až o osem percent. Podľa spoločnosti Organic Monitor spotrebitelia minuli v roku 2010 za bioprodukty 44,5 miliárd eur, z toho 21,6 miliárd eur zaplatili za biopotraviny. V útrate za výrobky v biokvalite vedú zákazníci z USA (20,2 biliónu eur). Európania zaplatili za bioprodukty 19,6 biliónu eur, pričom takmer tretina z tejto sumy pochádzala od Nemcov (6 biliónov eur), nasledovali Francúzi (3,4 bilióna eur) a Briti (2 bilióny eur). Najvyššie priemerné sumy v prepočte na jedného obyvateľa minuli Švajčiari a Dáni – ich „priemerný občan“ zaplatil v roku 2010 za biovýrobky 140 eur.
A aké sú výsledky ekologického poľnohospodárstva priamo v Európe? Ekologicky obhospodarovaná pôda dosahuje výmeru 10 miliónov hektárov; v rámci Európskej únie tvorí takto využívaná pôda 5,1 percenta z celkovej poľnohospodárskej pôdy; v rámci celej Európy tento podiel činí 2,1 percenta. Celkovo je v Európe činných takmer 280-tisíc ekofariem. Až v šiestich európskych krajinách zaberá ekologicky obhospodarovaná pôda viac než desať percent z celkovej agrárnej plochy; konkrétne ide o Lichtenštajnsko (27,8 percenta), Rakúsko (19,7 percenta), Švédsko (14,1 percenta), Estónsko (12,5 percenta), Švajčiarsko (11,4 percenta) a Českú republiku (10,5 percenta).
MARÍNA URBÁNKOVÁ

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down