Dlhodobý vývoj nákupných cien repky poukázal, že až do roku 2007 mala cena za repku podobný priebeh ako cena slnečnice. Ku zlomu vo vývoji cien došlo po roku 2007, keď v nasledujúcom roku (2008) producenti predávali repku za 415,4 EUR/t. Následne však v roku 2009 cena repky poklesla o takmer 41,9 percenta, pričom produkcia repky poklesla medziročne o 8,9 percenta.
Ceny
V rokoch 2011 sa cena za repku medziročne zvýšila o 44,3 percenta a produkcia repky len o 3 percenta. Za historicky najvyššiu cenu predávali svoju produkciu repky pestovatelia v roku 2012, čo možno pripísať i poklesu produkcie repky v tomto roku o takmer 36,0 percent. V nasledujúcich dvoch rokoch sa zaznamenal pokles cien za repku i slnečnicu, pričom nákupné ceny za repku klesali miernejším tempom. Z vývoja cien a produkcie vyplýva, že úroveň cien nie vždy kopíruje vývoj domácej produkcie a tým ponuky pre obchod a spracovanie. Slovensko je závislé na svetových cenách, pri olejninách hlavne od svetových cien sóje, ktorá je najvýznamnejšou olejninou vo svete. Na vývoj cien repky u nás však vplýva i výroba MERA a vývoz semena repky na spracovanie do zahraničia.
Tab. 8 Priemerné ceny semien repky a slnečnice (EUR/t)
| Ukazovateľ |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
2012 |
2013 |
2014 |
| Repka |
276,6 |
224,5 |
269,7 |
275,2 |
415,4 |
241,2 |
319,2 |
460,6 |
484,0 |
369,8 |
335 |
| Slnečnica |
251,6 |
251 |
245,1 |
370,2 |
280,2 |
200,8 |
346,7 |
356,6 |
446,0 |
324 |
278 |
Prameň: ŠÚ SR
Situácia v EÚ
Repka olejná a slnečnica sú hlavnými olejnatými plodinami pestovanými v EÚ-28, pričom je zároveň EÚ i najväčším producentom repky na svete. Najväčším producentom repky v EÚ-28 je Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Poľsko a Česká republika. Hlavnou hnacou silou dopytu po repkovom oleji je v EÚ nielen potravinárske použitie, ale aj výroba bionafty. O rozsahu pestovania vo všeobecnosti rozhodujú zmeny v politike biopalív, nízke ceny, dotačná politika, používanie chemických prostriedkov, atď.
Ekonomická efektívnosť pestovania repky olejnej v SR
Pre každý poľnohospodársky podnik je najdôležitejším prínosom pestovanej plodiny jej ekonomická efektívnosť. Pri hodnotení efektívnosti výroby poľnohospodárskych komodít je za najdôležitejší považovaný vzťah medzi nákladmi a výnosmi, ktorý v konečnom dôsledku vplýva na výšku ich efektu, t. j. zisku alebo straty. Ekonomickú efektívnosť pestovania repky olejnej sme skúmali cez rentabilitu výroby s podporou a bez podpory. Vychádzali sme z údajov vybraného súboru podnikov Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, ktorý od 1. Januára 2014 pôsobí v rámci Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra. Tieto informácie ústav dlhodobo sleduje a spracováva jednotným metodickým postupom, ktorý sa v prípade účtovných zmien aktualizuje. Výsledné informácie majú orientačný charakter. Súbor neobsahuje informácie od súkromne hospodáriacich roľníkov – fyzické osoby. Ekonomiku pestovania repky olejnej hodnotíme v časovej rade rokov 2010 – 2014.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
