V týchto dňoch sa v Paríži koná dlho očakávaný klimatický summit. Ruku k dielu priložili aj slovenskí výrobcovia biopalív, ktorí vyšli na verejnosť s iniciatívou na výrazné, až 30-percentné zredukovanie emisií. Roľnícke noviny o tom informovali predstavitelia Združenia pre výrobu a využitie biopalív.
BRATISLAVA. Tentoraz však nejde o úsporu primiešavaním biopaliva do pohonných hmôt. „Hľadali sme rezervy, kde sa emisie dajú ušetriť v procese výroby biopalív, a tak sme prišli až k prvovýrobe poľnohospodárskych vstupov. Práve v poľnohospodárskom sektore je veľký priestor na redukovanie skleníkových plynov,“ uviedol Peter Kostík zo Združenia pre výrobu a využitie biopalív.
V zlepšení manažmentu pôdy, plodín a vo zvýšení efektívnosti vstupov sa skrýva značný potenciál na zníženie emisií skleníkových plynov - oxidu uhličitého, oxidov dusíka a amoniaku i potenciál na celkové zlepšenie emisnej stopy.
Predstavitelia Európskeho parlamentu pred svetovým klimatickým summitom v Paríži vyhlásili, že ani poľnohospodársky sektor nemôže ostať mimo zápasu o znižovanie globálneho otepľovania, no poľnohospodári na to budú potrebovať pomocnú ruku.
„Cieleným informovaním našich pestovateľov poľnohospodárskych plodín im chceme ponúknuť možnosť na to, ako ostať konkurencieschopným v rámci celého európskeho trhu s komoditami. Mnohé členské štáty EÚ vykazujú v oblasti produkcie biopalív nižší emisný faktor,“ hovorí P. Kostík.
Konečným efektom bude ďalšie zníženie emisií v samotnej doprave, ktorá je druhým najväčším producentom skleníkových plynov.
K opatreniam, ktoré by pomohli znížiť výslednú emisnú stopu biopalív patrí napríklad optimalizácia hnojenia vzhľadom na požiadavky pestovaných plodín v priebehu vegetácie, používanie hnojív s nižším emisným koeficientom či zlepšenie logistiky používania poľnohospodárskych mechanizmov na poli, výber vhodných plodín na pestovanie, alebo minimalizovanie technológií obrábania pôdy, čo umožní zachytávať organický uhlík v pôde. Zníženie emisií z pestovania plodín na výrobu biopalív môže reálne dosiahnuť až 30 percent.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
