Na Slovensku sa pripravuje historicky prvá urbanistická politika, ktorá má zároveň slúžiť aj ako zastrešujúci rámec pre eurofondové obdobie na roky 2028 - 2035. Pripravuje sa aj nová Stratégia EÚ v oblasti pôdy, ktorá má ambiciózne ciele.
slovo odborníka
Jedným z cieľov je to, že Európska únia chce do roku 2050 dosiahnuť nulový záber pôdy, čiže koľko pôdy sa zaberie urbanizáciou alebo priemyslom, toľko sa bude musieť do pôdneho fondu vrátiť. Suburbanizácia postupne vyčerpá svoje priestorové možnosti.
V rokoch 2000 - 2019 bolo na Slovensku na budovanie obytných areálov zabratých 19 493 hektárov pôdy. Podľa Štatistickej ročenky o pôdnom fonde SR sa od roku 1996 do roku 2020 znížila výmera poľnohospodárskej pôdy o takmer 70 tisíc hektárov. Trend poklesu poľnohospodárskej pôdy z hľadiska záberov je mierny, ale je aj stabilný - jej výmera neustále klesá, ale nikdy sa nezvyšuje.
Vidiecka krajina
Územie Slovenska možno považovať za vidiecku poľnohospodársku krajinu. Poľnohospodárska pôda zaberá 48,5 percenta z rozlohy Slovenska. Z 2 891 obcí až 95,2 percenta tvoria vidiecke sídla. Z priestorového aspektu vidiecke sídla zaberajú 86 percent z rozlohy územia Slovenska.
Fundamentálnym problémom slovenského vidieka je jeho znížená konkurencieschopnosť v porovnaní s urbanizovanými priestormi. Pre dlhodobú konkurencieschopnosť vidieka je nevyhnutné vyrovnať sa s demografickými zmenami ako je starnutie obyvateľstva, nízka natalita a migrácia. Migrácia je sprevádzaná prvkami selektívnosti, pretože odchádza prevažne mladá generácia s vyššími kvalitatívnymi charakteristikami.
Vidiecka poľnohospodárska krajina je významnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva; najmä tá časť, v ktorej sú zachované historické krajinné štruktúry. Na druhej strane ako kontrast v krajine nachádzame pozostatky starých opustených budov bývalých družstiev, štátnych majetkov, priemyselných podnikov, ale aj opustených obytných a hospodárskych budov, ktoré výraznou mierou degradujú aj estetickú hodnotu krajiny.
Vzhľadom na výhodnú cenu pôdy ju mnohí vlastníci predali investorom, a tak sa začala masívna výstavba na poľnohospodárskej pôde, pričom v mnohých prípadoch sa zaberajú aj najkvalitnejšie pôdy.
Prílev zahraničného kapitálu na územie Slovenska podmienil výstavbu nových priemyselných prevádzok a parkov. Výstavba nových priemyselných objektov sa väčšinou realizovala na predtým nezastavaných a poľnohospodársky využívaných plochách.
Dostupnosť novovytvorených priemyselných objektov si následne vyžiadala vybudovanie potrebnej technickej infraštruktúry – obslužných prevádzok, dopravných koridorov a logistických centier, ktoré si takisto vyžadujú určité zábery pôdy. Zaznamenali sme aj výrazný rast obchodných centier.
Transformačný proces bol charakterizovaný príchodom nadnárodných obchodných reťazcov na náš trh. Veľké zábery pôdy sa realizovali aj na budovanie obytných areálov. V mnohých vidieckych sídlach vyrástli nové vilové štvrte, často architektonicky nezapadajúce do vidieckeho charakteru sídla, ktoré sa čoraz viac rozpínajú do otvorenej poľnohospodárskej krajiny. Mnohé z nich majú len charakter „nocľahární“.
Konsolidácia a trh
Viacero ľudí ešte vyčkáva s predajom ich nehnuteľností. Niektorí ich však už predávajú, keďže potrebujú hotovosť napríklad na podnikanie, na bežné výdavky alebo chcú peniaze presunúť do iných investícií.
Konsolidácia rozšíri ponuku realitného trhu. Citlivejšie na to môžu reagovať ľudia s takzvaným druhým bývaním alebo s rekreačnými nehnuteľnosťami, ak budú potrebovať peňažnú hotovosť. Môže dôjsť k nárastu ponuky, a zároveň časť kupujúcich vypadne z realitného trhu kvôli prísnejším podmienkam či kvôli slabšiemu rozpočtu. Rast cien sa zastaví, ale realitní analytici neočakávajú zásadný pokles záujmu.
Na trh sa vracajú kupujúci, ktorí odkladali kúpu, a nižšie úroky spolu s konkurenčným bojom bánk im výrazne zlepšili dostupnosť financovania. Pravdepodobným scenárom bude spomalenie rastu cien, prípadne ich stabilizácia, avšak nie ich plošný pokles. Počet transakcií vzrastie a zásadné prírastky nehnuteľností by sa mali v ponuke objaviť až v budúcom roku.
Vývoj na Slovensku priniesol suburbanizáciu na okrajoch, ale najmä v zázemí veľkých a stredne veľkých miest. Suburbanizácia mení prímestskú oblasť a zázemie miest, pričom zahŕňa hlavne oblasť bývania, ale tiež výrobné či obslužné aktivity. Lokalizácia nových rezidenčných a komerčných funkcií v prímestskej zóne pôsobí nielen ako impulz k reorganizácii sociálneho a životného prostredia rozvíjaných lokalít, ale prináša ako pozitívne tak aj negatívne dopady na život celého mestského regiónu.
Kým v prvej vlne prichádzala do suburbanizovaných území vzdelanejšia a mladšia vrstva ekonomicky silnejšieho obyvateľstva, tento trend sa postupne mení. Mení sa nielen objem, smerovanie, ale aj účel mobility obyvateľov miest a ich zázemí, ale predovšetkým dynamicky rastie miera motorizácie, na ktorú pôvodné komunikácie neboli projektované.
Alternatíva hromadnej dopravy nie je z rôznych dôvodov preferovaná, a tak je jadro nárastu mobility obyvateľstva pokrývané individuálnou automobilovou dopravou. Vzhľadom na množiace sa dopravné zápchy sú mestá nútené prikročiť aj k rozvoju dopravnej infraštruktúry a k zavádzaniu inovácií v tejto oblasti. Z dôvodu nedostatku parkovísk veľa miest zavádza spoplatňovanie statickej dopravy.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
