Nové genomické techniky: Príležitosť pre konkurencieschopné a udržateľné európske poľnohospodárstvo.
Európske poľnohospodárstvo čelí v súčasnosti bezprecedentným výzvam. Klimatické zmeny, rastúci tlak chorôb a škodcov, požiadavky na znižovanie používania pesticídov a hnojív či potreba zabezpečiť dostatok kvalitných potravín pre rastúcu populáciu nútia celý sektor hľadať nové riešenia. Jedným z najsľubnejších nástrojov sú nové genomické techniky (NGT), ktorých využívanie nedávno podporila aj Európska únia prijatím novej legislatívy.
Prijatá regulácia predstavuje významný krok smerom k modernejšiemu a konkurencieschopnejšiemu poľnohospodárstvu. Európa tak vytvára podmienky na to, aby šľachtitelia a farmári mohli využívať technológie, ktoré sú už dnes súčasťou výskumu a praxe v mnohých krajinách sveta.
Čo sú nové genomické techniky?
Nové genomické techniky predstavujú moderné metódy šľachtenia rastlín, ktoré umožňujú vykonávať veľmi presné zmeny v genetickej informácii organizmu. Na rozdiel od klasických geneticky modifikovaných organizmov (GMO), pri ktorých sa často využíva prenos génov medzi rôznymi druhmi, mnohé NGT pracujú s genetickou informáciou, ktorá sa v rastline už prirodzene nachádza. Zjednodušene povedané, ide o technológie, ktoré umožňujú urýchliť proces zmien, ku ktorým by mohlo dôjsť aj prirodzenou mutáciou alebo tradičným šľachtením, avšak s oveľa vyššou presnosťou a v kratšom čase. Výsledkom môžu byť odrody s vyššou odolnosťou voči suchu, chorobám a škodcom, lepšou efektivitou využívania živín či vyššou kvalitou produkcie.
Nové genomické techniky umožňujú presnejšie a rýchlejšie šľachtenie rastlín, ktoré môžu lepšie odolávať klimatickým zmenám, chorobám a škodcom.
CRISPR-Cas9 – revolúcia v šľachtení
Najznámejšou a najvyužívanejšou technológiou v rámci NGT je systém CRISPR-Cas9. Táto metóda je často označovaná ako „genetické nožnice“, pretože umožňuje vedcom presne identifikovať a upraviť konkrétne miesto v DNA.
Ak si genetickú informáciu predstavíme ako rozsiahlu knihu, technológia CRISPR umožňuje nájsť konkrétne slovo alebo vetu a presne ju upraviť bez zásahu do zvyšku textu. Práve táto presnosť odlišuje nové genomické techniky od mnohých starších postupov.
Význam tejto technológie potvrdilo aj udelenie Nobelovej ceny za chémiu v roku 2020 vedkyniam Emmanuelle Charpentier a Jennifer A. Doudna za objav a vývoj metódy CRISPR-Cas9. Nobelov výbor označil tento objav za jeden z najvýznamnejších vedeckých prielomov súčasnosti.
Praktický význam pre farmárov
Pre poľnohospodárov nie je podstatná samotná technológia, ale jej výsledky v praxi. Práve tu môžu nové genomické techniky priniesť významné benefity. V posledných rokoch sa čoraz častejšie stretávame s extrémnymi výkyvmi počasia. Dlhé obdobia sucha striedajú intenzívne zrážky, rastú priemerné teploty a zvyšuje sa tlak chorôb a škodcov. Šľachtitelia preto hľadajú spôsoby, ako vytvárať odrody schopné lepšie reagovať na tieto podmienky.
Udržateľnosť a potravinová bezpečnosť
Európska únia si stanovila ambiciózne environmentálne ciele vrátane znižovania používania prípravkov na ochranu rastlín a efektívnejšieho hospodárenia so zdrojmi. Ich naplnenie však nebude možné bez technologických inovácií.
Nové genomické techniky môžu pomôcť znižovať potrebu chemických vstupov, zlepšovať efektivitu hospodárenia s vodou a zároveň zachovať ekonomickú rentabilitu pestovania plodín. Práve kombinácia produktivity a udržateľnosti bude rozhodujúca pre budúcnosť európskeho poľnohospodárstva.
Rovnako dôležitá je aj otázka potravinovej bezpečnosti. Európa musí byť schopná zabezpečiť dostatok kvalitných potravín aj v podmienkach meniacej sa klímy a rastúcej globálnej konkurencie.
Výzva pre slovenské poľnohospodárstvo
Slovenskí farmári patria medzi najinovatívnejších pestovateľov v strednej Európe a dlhodobo využívajú moderné technológie v oblasti mechanizácie, precízneho poľnohospodárstva či osív. Nové genomické techniky predstavujú ďalší krok v tomto vývoji.
Ich úspešné zavádzanie si bude vyžadovať odbornú diskusiu, kvalitnú komunikáciu s verejnosťou a spoluprácu medzi výskumom, šľachtiteľmi, osivárskymi spoločnosťami a poľnohospodárskou praxou.
Prijatie novej európskej regulácie preto nemožno vnímať iba ako legislatívnu zmenu. Ide o signál, že Európa chce zostať lídrom v oblasti inovácií a zároveň vytvárať podmienky pre udržateľnú a konkurencieschopnú produkciu potravín.
Budúcnosť poľnohospodárstva nebude stáť len na strojoch, digitalizácii či nových agrotechnických postupoch. Významnú úlohu v nej zohrá aj genetický pokrok. Nové genomické techniky môžu byť jedným z kľúčových nástrojov, ktoré pomôžu farmárom zvládnuť výzvy nasledujúcich desaťročí.
MIROSLAV NÁMESNÝ
Slovenská šľachtiteľská a semenárska asociácia
