Správne nastavená kŕmna dávka podľa fázy laktácie môže ovplyvniť produkciu mlieka, kvalitu mlieka a rovnako podporuje zdravie kráv, znižuje výskyt metabolických ochorení (ketóza, bachorová acidóza) a zlepšuje reprodukciu. Ekonomicky to znamená efektívnejšie využitie krmív, nižšie veterinárne náklady a vyššiu rentabilitu chovu.
Kŕmenie dojníc podľa laktačných fáz si vyžaduje dôsledné rozdelenie kráv do skupín, pravidelné hodnotenie telesnej kondície (BCS), sledovanie príjmu sušiny a úžitkovosti. Manažment musí zabezpečiť kvalitné a stabilné krmivá, dôsledné miešanie TMR a dodržiavanie kŕmneho režimu bez výkyvov. Súčasťou je aj kontrola zdravotného stavu, včasná prevencia metabolických porúch a úzka spolupráca s výživovým poradcom a veterinárom. Nemenej dôležité je zabezpečenie dobrých ustajňovacích podmienok, dostatku miesta pri kŕmnom stole (žľabe), pravidelné prihŕňanie krmiva, hodnotenie nedožerkov a minimalizácia stresu, ktoré priamo ovplyvňujú príjem krmiva a produkciu mlieka.
Cieľom fázovej výživy dojníc je zostavovať kŕmne dávky podľa aktuálnych záchovných a produkčných potrieb, aby bolo zabezpečené presné dávkovanie a miešanie objemových a jadrových krmív, vedľajších produktov, minerálov a vitamínov do jednotnej zmiešanej kŕmnej dávky (TMR). Pri monitorovaní fázovej výživy je dôležité hodnotiť obsah živín v analyzovaných vzorkách TMR, príjem sušiny (určený ako rozdiel medzi nadávkovaným krmivom a zvyškami na žľabe), laktačnú krivku, koncentráciu tuku a bielkovín v mlieku, ako aj zmeny telesnej kondície počas laktácie a gravidity. Správna bilancia energie, bielkovín, vlákniny, minerálov, vitamínov a vody zabezpečuje efektívnu premenu živín z kŕmnej dávky na mlieko a ich hodnotenie je nevyhnutné pre včasnú identifikáciu možných problémov na farme (Vajda a Maskaľová, 2016). Nedostatok živín v kŕmnej dávke alebo ich nesprávny pomer môže viesť k zníženej dojivosti, metabolickým poruchám a k zhoršeniu celkového zdravotného stavu zvierat. Optimálna fázová výživa preto prispieva nielen k vyššej kvalite a množstva mlieka, ale aj k udržaniu celkovej úžitkovosti stáda a predstavuje základ ekonomicky efektívnej a udržateľnej výroby mlieka (Erickson a Kalscheur, 2020).
Systém fázovej výživy dojníc
Kŕmenie dojníc podľa fázy laktácie s nutričnou a metabolickou adaptáciou v peripartálnom období a optimalizáciou výživy v jednotlivých produkčných obdobiach s dôrazom na príjem koncentrovaného krmiva a kvalitu objemových krmív, množstvo a kvalitu bielkovín, sacharidov a tukov v kŕmnej dávke sú nevyhnutné požiadavky správnej funkcie bachora a metabolickej premeny živín pre produkciu mlieka (Martins a kol., 2022). Dôležité je zostavenie skupín zvierat podľa produkčného potenciálu, telesného rámca, hmotnosti, veku, fázy reprodukčného cyklu, kondičného stavu a veľkosti stáda, vzhľadom na to, že tieto činitele ovplyvňujú záchovnú potrebu živín, kapacitu príjmu krmiva, rýchlosť pasáže a stráviteľnosť živín v TMR (Grant a Albright, 2001; Weiss, 2017).
Prepartálne obdobie (21 dní pred pôrodom)
Pokles hladiny progesterónu a zvyšovanie estrogénu v krvi dojníc v súvislosti s blížiacim sa pôrodom redukuje príjem sušiny u dojníc o 10 - 30 % (Drackley, 2004). V dôsledku zvyšujúcich sa nutričných požiadaviek plodu v tomto období hrozí u dojníc stav negatívnej energetickej bilancie s lipomobilizáciou a rizikom prejavu metabolickej záťaže pred pôrodom.
Cieľom riadenia výživy v tomto období je podporiť adaptáciu bachorovej fermentácie zvýšením obsahu škrobu v TMR (do 25 %). To sa dosiahne zaradením drobných zrnín (pšenica, jačmeň) alebo silážovaného vlhkého kukuričného zrna, ktorých škrob sa v bachore fermentuje rýchlejšie vďaka zvýšenej produkcii kyseliny propiónovej a maslovej. Tento proces podporuje morfologické zmeny bachora spojené s proliferáciou papíl a zväčšením ich absorpčnej plochy, ako aj funkčné zmeny bachorového epitelu (Penner a kol., 2011; Vajda a Maskaľová, 2016). Okrem morfologickej a funkčnej adaptácie bachora je dôležité nutričnou podporou zabezpečiť adaptáciu bachorovej mikroflóry pre transformáciu živín z TMR a adaptáciu metabolizmu s cieľom zabrániť vzniku negatívnej energetickej bilancie a lipomobilizácii pred pôrodom (Grummer, 1996).
Viac sa dočítate v príspevku MVDr. PETRY TIMKOVIČOVEJ LACKOVEJ, PhD. a kol. z Katedry výživy a chovu zvierat - Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach - v novoročnom odbornom týždenníku Roľnícke noviny.
