18.11.2022 | 11:11
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Helmintosporióza pšenice – málo známa, ale nebezpečná

Helmintosporióza pšenice je pre mnohých stále málo známou chorobou. V ostatných rokoch sa pripomína pestovateľskej praxi vo forme zvýšeného napadnutia pšeníc, najmä v neskorších rastových fázach. Otázkou je, či si to pestovatelia všimli a či ju rozoznali od septoriózy. Z tohto pohľadu sa javí ako užitočné pripomenúť odbornej verejnosti najdôležitejšie informácie o tejto chorobe.

Pôvodcom helmintosporiózy pšenice je huba Pyrenophora tritici-repentis (konídiové štádium – Drechslera tritici-repentis, syn. Helminthosporium tritici-repentis). Najznámejším názvom choroby v praxi je však skratka konídiového štádia - DTR, aj keď správna je skratka pohlavného štádia - PTR. Helmintosporióza pšenice sa vyskytuje na celom svete, všade tam, kde sa pšenica pestuje. Helmintosporióza svojou škodlivosťou a obdobím výskytu plne zapadá do skupiny listových chorôb. Jej vzostupný výskyt vo svete je dávaný do spojitosti s vysokým zastúpením pšenice v osevných postupoch a s rozmachom minimalizačných technológií, ponechávajúcich rastlinné zvyšky na povrchu pôdy.

Symptómy napadnutia

Prvým symptómom helmintosporiózy sú malé, oválne „diamantové“ škvrny v tvare kosoštvorca, ktoré sa objavujú sporadicky na čepeli starších listov v spodnej časti porastu. Škvrny sa postupne zväčšujú a menia farbu na hnedú, veľmi často sú lemované žltým okrajom. V strede škvrny niekedy ostáva tmavá bodka, čím škvrna pripomína oko. Takáto morfológia škvŕn býva najčastejšia na strane listovej čepele vystavenej slnku.

Symptómy sa môžu na listoch celkovo prejavovať vo forme nekrózy a chlorózy, často kombinovane. Nekrózy pletiva sa prejavujú ako škvrny, ktoré sa najskôr objavujú ako žltohnedé až hnedé bodky, ktoré sa rozširujú na škvrnu v vare šošovky so žltým okrajom. Chloróza sa prejavuje ako rýchlo sa rozširujúca žltá zóna pletiva, obklopujúca škvrnu na listovej čepeli. Lézie môžu časom postupne splývať a vytvárať pomerne veľké lézie dosahujúce niekoľko centimetrov, spôsobujúce predčasné odumieranie listov. Keď sú napadnuté listy dostatočne ovlhčené, stred škvrny tmavne a vytvárajú sa v ňom konídiofory a konídie Drechslera tritici-repentis. Podobné symptómy tvorí aj septorióza, ktorá sa však odlišuje tvorbou pykníd – čiernych bodiek na povrchu škvŕn. V praxi sa DTR veľmi často zamieňa aj za fyziologickú škvrnitosť, vyskytujúcu sa najmä na tvrdých pšeniciach (T. durum). Tá sa od helmintosporózy pšenice odlišuje tmavou obrubou škvŕn a absenciou chlorotického haló a tmavej bodky uprostred škvrny. V sporných prípadoch je namieste mikroskopická diagnostika, ktorá potvrdí alebo vylúči prítomnosť patogéna. Tá však niekedy nebýva jednoduchá, nakoľko DTR sporuluje iba pri vhodných podmienkach.

Bionómia patogéna

Patogén prezimuje vo forme pseudoperitécií na rastlinných zvyškoch, ktoré sú hlavným zdrojom primárneho inokula. Vedľajším zdrojom infekcie je sporulácia na zelenom moste a na burinných trávach. Jarné infekcie obilnín vznikajú väčšinou z uvoľňujúcich sa askospór. Sú rozširované vetrom a na listoch spôsobujú primárne infekcie.

Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down