V súčasnosti je stále aktuálnym problémom hľadanie rovnováhy medzi poľnohospodárskym využívaním krajiny a ochranou životného prostredia. Kladie sa veľký dôraz na biodiverzitu a na spásanie porastov aj netradičnými kategóriami zvierat.
Kone sa čoraz viac stávajú súčasťou ekologického hospodárenia na pôde. Je to v súlade s celosvetovým trendom návratu k ekologickému poľnohospodárstvu, kde kôň zohráva v podstate hlavnú úlohu. Stáva sa súčasťou ekologického poľnohospodárstva, dotvára krajinu, a v neposlednom rade sa dá využiť aj na vychádzky do prírody a na rekreáciu.
Ešte aj v súčasnosti sa nájdu miesta ako Orava či Hriňová, kde kôň ešte stále má nezastupiteľné miesto pri obrábaní pôdy, pri práci v lese. Vidieť v dnešnej dobe pri práci koňa s pohoničom alebo hrabačku s kočišom pri hrabaní sena je pomerne zriedkavý jav. No na Muráni o takýto pohľad nie je núdza. Práve to nostalgické sa v poslednej dobe vracia aj vďaka ľudom, ktorí si cenia zdravý sedliacky rozum a trošku tomu aj rozumejú.
Keď som pri štúdiu objavila knihu Kone od Muráňa autorov Michaela Duruttya a fotografa Oldřicha Pernicu, s prekrásnymi nežnými čiernobielymi fotografiami, ešte viac ma to zlákalo vybrať sa na Muránsku planinu a precítiť krásu tamojšej prírody v objatí ušľachtilých a majestátnych koní. Pernicove čiernobiele fotografie stvárňujú nevšedné umelecké a poetické videnie horských koní v kontexte s Muránskou krajinou.
Na Muránsku planinu som sa dostala aj vďaka riešeniu projektu Ochrana biodiverzity spásaním stádom huculov a tradičným spôsobom hospodárenia v rámci cezhraničnej maďarsko-slovenskej spolupráce. Tento projekt bol začatý v roku 2013, a jeho hlavným cieľom bolo sledovať možnosti využitia trvalých trávnych porastov chovom koní z hľadiska zachovania biodiverzity pasienkových spoločenstiev a tradičného spôsobu hospodárenia.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
