Situácia sa takmer z roka na rok opakuje, a predsa sa zdá, že niektorých ľudí to zaskočí: V lete je teplo.
Je jasné, že vyššie teploty kladú aj vyššie nároky. Na ľudí. A v poľnohospodárstve na rastliny i na zvieratá.
Ako sa konštatuje v texte, ktorý do našej redakcie zaslala Eva Sadovská, analytička Slovenského farmárskeho, družstva, vysoké teploty majú v tomto období vplyv najmä na cukrovú repu, kukuricu a sóju.
V dôsledku teplôt môže byť úroda cukrovej repy nižšia až o 15 či 30 percent. Alebo i viac. A možno aj menej. To však ukážu až ďalšie dni a týždne. Veď do jesene je ešte ďaleko. To isté platí i v prípade kukurice a sóje.
O čosi lepšie sú na tom ovocné sady a zelenina. Tieto plodiny sú už v podstate na celej - aj keď, pravda, poriadne zredukovanej - výmere na Slovensku pestované pod závlahami, respektíve v skleníkoch. A tam sa dá proti vyšším teplotám pomerne účinne bojovať. Samozrejme, ak je v rozvodoch zavlažovacích zariadení dosť vody.
Vyššie teploty neprospievajú ani hospodárskym zvieratám. Pre ne je - ako tvrdí E. Sadovská - kritickou hranicou teplota v rozmedzí od 24 do 27 stupňov Celzia. Nad týmto bodom sa znižuje príjem krmiva, klesá produkcia mlieka i denné prírastky vo výkrme. Podľa slov analytičky môže denná produkcia mlieka v horúcich dňoch klesnúť aj o 20 percent.
Skúsení chovatelia, samozrejme, vedia, ako treba postupovať v prípade vyšších teplôt, a majú naporúdzi viacero opatrení, ktorými aspoň do určitej miery eliminujú tepelný stres pôsobiaci na zvieratá. Okrem prirodzeného vetrania a nútenej ventilácie sem patrí aj ochrana, založená na odparovaní (evaporácii). Týmto spôsobom sa dá ochladzovať vzduch v maštali alebo aj priamo telá zvierat. V druhom prípade ide o ochladzovanie tzv. ťažkou hmlou.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
