12.01.2011 | 02:01
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Hydinové mäso vo „vákuu“

Viete, odkiaľ pochádza kura, ktoré práve kupujete? Ako rozpoznáte, že lákavo vyzerajúce mäso je aj kvalitné? Akú farbu by mali mať kuracie prsia vo vákuovom obale?

Slovenský trh ponúka celkom štedrý výber hydiny - či už celej alebo spracovanej na jednotlivé časti, ale aj kombinované balenia. V ponuke sú i vykostené časti, napríklad stehná a prsia, či kusy určené na grilovanie. Spotrebiteľ síce zaplatí väčšiu cenu, ale uľahčí si tak prácu o náročné sekanie, rezanie, či porciovanie. Navyše, nie každý má záujem spracovať všetky časti hydiny. Problém spočíva skôr v kvalite a skladovaní. Mnohé prevádzky ponúkajú hydinu nedostatočne chladenú a v nevyhovujúcich obaloch.

Nástrahy

Balené mäso môže skrývať rôzne nástrahy, o ktorých mnohí z nás ani netušia. Keď vezmete v supermarkete do ruky zabalené mäso, najskôr si všímajte jeho farbu. Ak sa vám čokoľvek nepozdáva, mäso je napríklad sivasté či dokonca zelenkavé, ruky od neho preč! Skontrolujte vždy neporušenosť obalu - chladenú hydinu poobracajte v ruke - obal musí byť čistý a neporučený. Preskúmajte vôňu a pružnosť mäsa, mäso nesmie zapáchať. Nesmie mať krvné podliatiny, porušenú kožu, zbytočné odreniny, rezy alebo vpichy. Každý z defektov svedčí o tom, že kvalita je nevyhovujúca.
Nikdy nekupujte mäso v poškodenom balení, ale ani také, na ktorom vidieť vnútri balenia námrazu.
Stalo sa aj vám, že na podložke - v spodnej časti obalu pod mäsom boli krvavé „stekance“? Svedčia nielen o tom, že balenie s mäsom je poškodené, ale aj o tom, že bolo zle skladované. Také mäso v nijakom prípade nekupujte.
Kuracie prsia by mali mať prirodzene ružovú farbu. Farba svaloviny však závisí od množstva hemoglobínu, ktoré je ovplyvnené plemenom či vekom zvieraťa, takže určité rozdiely vo farbe sú možné. Vyslovene bledé rezne nekupujte, zviera mohlo zažiť predporážkový stres a mäso bude tuhé. Pokiaľ sú v chladiacom pulte vedľa seba kuracie prsia rozdielnej farby, nemožno ani vylúčiť, že medzi čerstvými sú primiešané i rozmrazené kusy. Najmä, ak je mäso „v akcii“.

Čo sa dozvieme z obalu?

Všetky štáty EÚ majú povinnosť udávať nasledovné informácie v lokálnom jazyku: názov výrobku (napr. kurča, kačica); u porciovaných aj označenie časti (stehno vrchné, prsia, krídla); trieda A alebo B; druh - chladené, čerstvé, mrazené, hlbokozmrazené; bez alebo s vnútornosťami; spôsob užitia (grilovanie); názov a adresa výrobcu (sídlo a registrácia EÚ); doba spotreby (vrátane teploty, pri ktorej spotreba platí; 5 dní pri teplote -2 °C až +4 °C); hmotnosť a číslo povolenia spracovateľského podniku. Ak ide o mrazené alebo hlboko zmrazené mäso, nesmie chýbať upozornenie „po rozmrazení opäť nezmrazovať“. Ak už totiž výrobok rozmrazíte, dochádza k narušeniu jeho kvalít. Takéto mäso sa môže pokaziť.
A  prečo nie je na obale vždy uvedená krajina pôvodu? Pretože to nie je povinné. Ide o údaj navyše. Pokiaľ má spracovateľ pocit, že by ho nejaká informácia poškodila, tak ju radšej neuvedie. Napíše len to, čo mu velí zákon. Ten hovorí, že musí byť uvedená plná adresa zodpovednej osoby. Avšak malo by byť zrejmé, či ide o výrobcu, dovozcu alebo predajcu.
Potravinoví inšpektori pri kontrolách baleného mäsa a mäsových výrobkov najčastejšie zisťujú, že na etikete chýba text pre spotrebiteľa v slovenčine, informácia o hmotnosti pevnej časti na obale, ale najmä identifikačné číslo výrobcu. V takom prípade hrozí, že mäso môže byť falšované. Tovar bez označenia čísla výrobcu sa pokladá za výrobok neznámeho pôvodu a musí sa stiahnuť z predaja. Ak totiž mäso nie je riadne označené, v prípade nákazy by vypátrať zdroj bolo veľmi ťažké, ba často až nemožné.

Voda, voda, voda

Domáci výrobcovia tvrdia, že hydina, ktorá sa dováža na Slovensko, nie je kvalitou porovnateľná s domácou. Poukazujú najmä na mäso dovezené z Brazílie, ale aj Poľska. V žalúdku im ležia dovozové zmrazené kuracie prsia, ktoré sa predávajú ako takzvaný hydinový prípravok.
Keď si spotrebiteľ kúpi kilogram týchto lacných pŕs, ktoré sú lacnejšie ako domáce netuší, že v skutočnosti mu na panvici zostane len 60 dekagramov mäsa. Zvyšok tvorí voda a rôzne doplnky, ktorými bolo toto mäso ošetrené. Hydinový prípravok síce spĺňa zdravotno-hygienické parametre, ale nejde o kvalitný čerstvý produkt. Kvalitné kuracie prsia majú ružovkasté sfarbenie; lacné sú biele, pretože sú obárané pri vysokej teplote, chladené vodou, takže sa stráca trvanlivosť i kvalita. V Poľsku sa hydinové mäso nechladí vzduchom ako u nás, ale vodou. Poliaci na tento spôsob dostali v Bruseli výnimku, zatiaľ čo Slováci a Česi museli investovať milióny eur do moderných, oveľa bezpečnejších technológií chladenia vzduchom. Ak sú však kurčatá chladené vodou, býva i vyššie riziko výskytu salmonely, a navyše kurčatá obsahujú vodu.

Panika zo salmonely

Slovenskom nedávno otriasol škandál, keď inšpektori potravinového dozoru zachytili počas celoštátnej kontroly hydinového mäsa takmer 20-tisíc kilogramov poľskej kuraciny nakazenej salmonelou. Práve pri nedodržaní prísnych hygienických a skladovacích podmienok patrí hydina k jednej z najrizikovejších surovín. Vyhnúť sa pobytu v nemocnici však môžete aj tým, ak doma dodržíte podmienky skladovania a rozmrazovania. Vyvarujte sa používaniu spoločného lopára a noža pri príprave - rezaní čerstvej surovej hydiny a porciovaní už hotovej hydiny. Takisto vždy skontrolujte, či je mäso prepečené až na kosť - nesmie byť krvavé pri kosti. Po úprave čerstvej hydiny si vždy umyte ruky.

Dioxíny v mäse
Vzhľadom na informácie o kontaminácii krmív, vajec, hydiny a ošípaných dioxínmi v severných spolkových krajinách Nemecka, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (ŠVPS SR) Jozef Bíreš nariadil všetkým regionálnym veterinárnym a potravinovým správam v SR začať bezodkladne vykonávať monitorovacie úradné kontroly všetkých schválených triediarní vajec, všetkých miest určenia vajec, vaječných výrobkov, čerstvého hydinového a bravčového mäsa a výrobkov z hydinového a bravčového mäsa, ako aj maloobchodných predajní, v ktorých by sa mohli nachádzať vyššie uvedené produkty živočíšneho pôvodu pochádzajúce z Nemecka.
Nemecká kompetentná autorita potvrdila, že v súčasnosti podľa dostupných informácií žiadne kontaminované potraviny neboli exportované na Slovensko.Ako uviedol Milan Matuš, hovorca ŠVPS SR, vzorky na prítomnosť dioxínov sa z potravinového reťazca odoberajú pravidelne. „Robíme monitoring v potravinách aj v surovinách, teda keby sa nebezpečné látky vyskytli, vieme ich zachytiť,“ uviedol hovorca. Podľa jeho informácií sa dioxíny v Nemecku našli v krmive, ohrozené sú tak najmä nosnice, brojlery i ošípané. Dioxíny môžu zvýšiť riziko rakoviny, zle vplývajú na imunitný, hormonálny či neurologický systém, dokonca môžu spôsobiť akútne poškodenia pečene či obličiek.

Kvalita a cena

Slovenskí spotrebitelia, žiaľ, uprednostňujú cenu a len málo sa zaujímajú o to, čo výrobok obsahuje. Lacné kuracie mäso z dovozu vo veľkom nakupujú aj reštaurácie, pretože im klesli obraty. Konkurencia ich núti držať ceny a lacná dovozová hydina je prostriedkom, ako nestratiť zákazníka. Zahraničie ponúka hydinu výrazne lacnejšiu, a tomu zodpovedá i úroveň kvality. Obchodníci často dovážajú „odpad“, ktorý sa nedá porovnať s hydinou, ktorú ponúkajú slovenskí výrobcovia.

 

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down