Nedá sa poprieť, že nedávno prezentovaný koncept Plánu rozvoja vidieka SR na roky 2014 až 2020 (PRV) má znaky dobrej kalkulácie. Ak ponechám bokom názor, že „gazdovanie“ z cudzieho (a na cudzom) je slovenskému poľnohospodárstvu veľmi blízke, potom sa mi v súvislosti s prezentovaným PRV natískajú dve poznámky.
(môj názor)
Prvá sa viaže k vyjadreniu ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľ.Jahnátka, podľa ktorého (voľne interpretované): "... ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MP RV) vidí v rozpracovaní PRV vytváranie makroekonomických podmienok pre podnikanie v slovenskom poľnohospodárstve".
Hoci uznávam, že išlo skôr o emotívne vyjadrenie, dovolím si povedať, že pomoc poľnohospodárstvu je zo strany EÚ (priame platby, PRV) ponímaná ako podpora zabezpečovania a zvyšovania konkurencieschopnosti poľnohospodárskej výroby, zamestnanosti v poľnohospodárstve, zachovania a rozvíjania kultúrneho dedičstva a rozvoja vidieckych oblasti.
V tomto zmysle ide pri PRV o „uľahčenie“ adaptácie na makroekonomické podmienky, teda o účelovú pomoc. Pre podnikateľské aktivity majú v súčasnom trhovom prostredí a v makroekonomickom rámci rastúci význam predovšetkým také faktory, ako sú know-how, znalosti, informácie, inovácie. Ich získavanie, osvojovanie a predovšetkým využívanie sa môže stať pre poľnohospodárstvo jeho významnou komparatívnou výhodou.
Druhá poznámka súvisí s prvou.
Na rozdiel od makroekonomického prostredia, v ktorom je pozícia MP RV SR značne limitovaná, „inštitucionálne prostredie“ odvetvia poľnohospodárstva je takmer výlučne v jeho kompetencii.
Keď sme na ostatnom stretnutí “dôchodcov“ hovorili o tomto probléme, názorová zhoda bola stopercentná; v situácii, keď štátna agrárna správa je v „pozícii“ úradníkov, a podnikateľská sféra vykazuje absolútnu autonómiu, bude ďalší rozvoj slovenského poľnohospodárstva veľmi problematický.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
