Producenti a spracovatelia hydiny, združení v Únii hydinárov Slovenska ( ÚHS), systematicky pracujú so spotrebiteľom. Robia tak prostredníctvom pravidelných tlačových besied, na ktorých odborníci novinárom - a ich prostredníctvom vlastne značnej časti verejnosti - vysvetľujú, kde je zakopaný nielen pes, ale občas aj párok.
BRATISLAVA. Práve o párkoch bola reč na ostatnom tohtoročnom stretnutí.
Situácia zašla tak ďaleko, že pred miestnosťou, kde sa konala spomenutá tlačová beseda, sa varili párky. Chceli sme napísať, že rozvoniavali, ale to by nebola celkom pravda. Lebo nie všetky párky, ponúkané na tuzemskom trhu, aj naozaj voňajú.
Háčik je v tom, že hydinové párky, tento obľúbený a donedávna ľudový pokrm, v súčasnosti vyrábajú dve skupiny producentov. Na jednej strane sú to už tradične spracovatelia hydiny. A im konkurujú spracovatelia tzv. červeného mäsa, teda v podstate mäsopriemysel, ktorí sa v ostatnom čase takisto dali na produkciu hydinových párkov. Lenže - ako to už býva - keď dvaja robia to isté, nemusí to ešte byť to isté. A ani nie je.
Treba vidieť aj za roh
"Hydinové mäsové výrobky, a teda aj párky, sa vyrábajú už niekoľko desiatok rokov. Ešte pred niekoľkými rokmi boli iba doménou spracovateľov hydiny. V súčasnosti je však situácia úplne odlišná," konštatujú predstavitelia ÚHS, a dodávajú, že dnes už viac ako polovicu z hydinových mäsových výrobkov dodávajú na pulty obchodných reťazcov spracovatelia červeného mäsa.
"Podiel domácich spracovateľov hydiny na ponuke hydinových mäsových výrobkov v roku 2014 medziročne klesol z 55 percent na 44 percent, teda o 11 percent," uviedol na spomenutom stretnutí Ing. Daniel Molnár, riaditeľ ÚHS.
Spracovateľom červeného mäsa sa darí okrem iného aj preto, lebo „sú lacnejší“, nuž a nižšiu cenu dosahujú v dôsledku toho, že napríklad do párkov pomelú aj to, čo by tam byť nemuselo a čo nemá takmer žiadnu nutričnú hodnotu. Teda viac menej balast...
„Hlavnou zložkou párkov je hydinové mechanicky separované mäso," vysvetľuje Ing. D. Molnár.
Od kostí sa dá oddeliť dvomi spôsobmi - buď nízkym tlakom, ako to robia spracovatelia hydiny, alebo vysokým tlakom, ako to robia spracovatelia červeného mäsa. Oba spôsoby sú síce prípustné a neporušuje sa nimi žiadna vyhláška, avšak kým pri nižšom tlaku sa získava kvalitná surovina, pri spracovaní vysokým tlakom, pretlačením cez mriežku, vzniká pasta, ktorá okrem mäsa obsahuje aj rozomleté kosti.
"A tie kosti vnímavý konzument pri jedení párkov určite pocíti na jazyku," hovorí Ing. D. Molnár.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
